Na Alžbetinej žil aj povestný jasnovidec a numerológ Apík

Dnešnú historickú potulku po Alžbetinej ulici začneme opisom domu č. 31 (na pohľadnici z roku 1910 štvrtý zľava).

Dnešnú historickú potulku po Alžbetinej ulici začneme opisom domu č. 31 (na pohľadnici z roku 1910 štvrtý zľava). Budova má dlhšiu šesťosovú eklektickú fasádu, ktorá vznikla spojením dvoch menších budov začiatkom 50. rokov 19. storočia. Tú na východnej strane (bližšie k dómu) v roku 1790 vlastnil Ján Müller, o desať rokov neskôr Andrej Egerter, v roku 1804 je ako majiteľ uvedený Andrej Czauner, v roku 1830 jeho manželka Mária a po nej dediči až do polovice storočia…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

[ad][/ad]

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol., s. r. o.,
v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Dom na západnej strane patril pred rokom 1790 Jánovi Hermannovi, potom postupne jeho potomkom Dávidovi a Františkovi. V roku 1820 sa ako majiteľ uvádza Juraj Gerhardt, od konca 20. rokov už Mária Novellyová. Po roku 1840 budovu vlastnil František Rélay. Po roku 1850 obidva objekty kúpil mydlár Ľudovít Koczányi, stavebne ich spojil a dom získal takmer súčasnú podobu.

Na prízemí sa vystriedalo veľa obchodov, najdlhšie tu vydržala predajňa bicyklov a šijacích strojov, ktorú od 20. rokov vlastnil Hermann Spielberger, a napokon až do roku 1950 vdova Alexandra Robu. V 20. a 30. rokoch bola na poschodí filiálka nemeckej poisťovne Viktória.

Tretí dom zľava (č. 33) má dnes eklektickú trojosovú fasádu a dlhý dvorný trakt a miestnosti v celej budove majú zachované klenby. V roku 1760 sa ako majiteľ uvádza Jozef Dietrich, v roku 1767 Ján Fungh a v roku 1790 krajčír Juraj Famensider, od roku 1800 nehnuteľnosť vlastnil kožušník Samuel Frölich. Po roku 1810 sa majiteľom stal zámočník František Gebler a tu sa v tom čase narodil zakladateľ košického múzea a známy maliar Vojtech Klimkovics. V roku 1848 už dom vlastnil kolesár Anton Gida a až do 60. rokov jeho vdova Zuzana. Po nej bol majiteľom Anton Kaiser a začiatkom 70. rokov už Michal Roth, v 80. rokoch obchodník s múkou Jonáš Feldmann. V roku 1908 sa vlastníkom domu stal Adolf Zahler. V 20. rokoch už majiteľom bol obchodník s konfekciou Emanuel Mangel, dom patril rodine aj po roku 1945. V čase vzniku pohľadnice bola v pravej časti prízemia predajňa paplónov a matracov.

[ad2][/ad2]

Druhý dom po ľavej strane (č. 35) vlastnil v roku 1760 Imrich Csomortányi, vtedy mal renesančnú podobu. V roku 1790 sa ako majiteľ uvádza kožušník Samuel Csorba. Po otcovi až do svojej smrti bol vlastníkom zámožný advokát, mestský radca a majiteľ manufaktúry na spracovanie tabaku Karol Csorba, ktorý ho zreštauroval v klasicistickom duchu. Potom sa majiteľom stal obchodník s lahôdkami a južným ovocím Marek Luft, ktorý na prízemí zriadil predajňu lahôdok. Budovu vlastnil až do roku 1944, kedy sa stal obeťou holokaustu. V roku 1949 súkromné lahôdky vystriedala už štátna predajňa drogérie. V dome dlho žila kontroverzná figúrka košických kaviarní a korza, povestný jasnovidec a grafológ Karol Pohanka, Košičanom známy pod prezývkou Apík.

Majiteľom domu č. 37 (vľavo) bol v r. 1760 Adam Komjathy, po roku 1790 už Pavol Pirkenhayer. V roku 1810 boli vlastníkmi zemania Ján a Daniel Bárczayovci, v roku 1820 sa ako majiteľ uvádza pekár Michal Lovász. V roku 1848 od jeho dedičov kúpil nehnuteľnosť Samuel Bellagh, ktorý bol tiež pekárom. Od jeho dcéry dom v roku 1911 kúpila vdova Františka Wollnerová a od jej dedičov po roku 1930 cukrár Izidor Linczbauer, ktorý v roku 1944 zahynul v koncentračnom tábore. Dom, funkcionalisticky zmodernizovaný v 30. rokoch, má dnes iba dve veľké okná. Na snímke je ešte jeho renesančná podoba na poschodí s troma oknami a oblúkovými frontónmi. V tomto dome sa v rodine obchodníka s úrodou Jakuba Bárkánya narodila herečka európskeho formátu Mária Bárkányová.