Na Mäsiarskej bol prvý oficiálny nevestinec v Košiciach

Zaujímavý pohľad na Mäsiarsku ulicu (od dnešnej Zbrojničnej) poskytuje pohľadnica z roku 1903. Zobrazuje domy, ktoré stáli vnútri hradieb na niekdajšom severnom zakončení Mäsiarskej. Aj tieto budovy prešli rôznymi úpravami i zaujímavými zmenami majiteľov. 

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol., s. r. o., v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Náš výlet do minulosti začneme popisom prízemného klasicistického domu na snímke vpravo. Starší Košičania sa zrejme pamätajú, že v minulom režime v ňom bola záchytná stanica pre opilcov a aj v súčasnosti patrí zdravotníctvu. V parčíku pred ním je od roku 2004 sediaca socha slávneho košického rodáka, svetoznámeho spisovateľa Sándora Máraiho.

Budova vznikla v 30. rokoch 19. storočia prestavbou staršieho domu. Jeho majiteľom bol zemplínsky mlynár a zemepán František Czigna, po ňom jeho syn František, od roku 1863 riaditeľ Košického umelého mlyna. Od roku 1876 nehnuteľnosť vlastnil bývalý nájomca hotela na Bankove Matej Buttler, ktorý so svojou manželkou Alžbetou v nej zriadil prvý oficiálny nevestinec v Košiciach.

Ďalší majiteľ Jozef Werfer bol pôvodne kníhkupcom. V roku 1894 sa oženil s vdovou Buttlerovou a spolu prevádzkovali „vykričaný“ dom ešte aj po roku 1900 a po nich od roku 1917 aj nový majiteľ Leopold Steurer.

V roku 1929 budovu kúpilo Družstvo československých legionárov, zriadilo v nej tzv. legionársky dom. Okrem legionárov tu mali svoje priestory aj iné spolky, napríklad Československý robotnícky klub cyklistov „Svornosť“ a Jednota československej obce streleckej. V júni 1934 sem František Gala premiestnil z hotela Európa aj svoju známu „Českú hospodu“.  

Vedľajší prízemný dom dal po roku 1930 majiteľ Július Nagy prestavať do funkcionalistickej podoby a zvýšiť o poschodie. Na prelome 19. a 20. storočia dom vyše 20 rokov patril poľskému krajčírovi Stanislavovi Chrzanowskému.

Tretia budova sprava (poschodový dom, dnes č. 70) vznikla na stredovekých základoch v 18. storočí. V 50. a 60. rokoch 19. storočia bol jej majiteľom advokát a župný úradník Gabriel Gönczy, začiatkom 90. rokov patril krčmárovi Václavovi Kremlovi, ale v roku 1897 sa ako vlastník už uvádza stolár Ján Kozák. Jeho syn Ján, ktorý bol staviteľom, dom okolo roku 1900 prestaval do dnešnej podoby a na eklektickú fasádu umiestnil štukatúry znázorňujúce hlavy muža a ženy, pravdepodobne svojich rodičov. Po jeho smrti bol majiteľom domu Július Hexner. 

Súčasný stav budov vľavo, žiaľ, kvôli rekonštrukcii rohového domu, ktorý donedávna patril Škole úžitkového výtvarníctva, nevidno. A tak sa znovu pozrime na historickú pohľadnicu.

Dom na tretej parcele vľavo (dnes č. 57) vznikol na stredovekom základe koncom 18. storočia. V 40. rokoch 19. storočia bol jeho majiteľom mestský richtár Alexander Farkas, po roku 1850 sa vlastníkom stala Apolónia Janighová, neskôr vydatá za abovského podžupana Juraja Vitéza, majiteľa známeho „Vitézovho domu“ na Hlavnej ulici. Po nej budovu vlastnil jej maloletý syn Viktor Vitéz a po roku 1880 krčmár Jozef Novobilszky. Po roku 1918 dom patril Aurélii Krušovej, od polovice 20. rokov trebišovskému vinohradníkovi Jozefovi Bočovi. Známejšími obyvateľmi v medzivojnovom období boli kapelník Anton Komáromi a advokát 
Dr. Ľudovít Uhrinyák. 

Bližšie vľavo, za murovaným oplotením, vidno prázdnu parcelu, ktorá od prvej polovice 18. storočia bola záhradou niekdajšej vojenskej nemocnice na Hlavnej ulici (dnes č. 100). Po zrušení nemocnice v roku 1856 dvor slúžil ako odstavná plocha povozov tzv. prepravného domu, ktorý prevádzkovala armáda. Až v súčasnej dobe na parcele vyrástla novostavba.

(RED)

Čítajte viac: 

• V dome na Mäsiarskej prežil detstvo svetoznámy spisovateľ Sándor Márai
• Sestry uršulínky boli nositeľkami vzdelania v Košiciach
• V kostole uršulínok je pochovaná aj mladá grófka Andrássyová