Na Moyzesovej ulici bola výrobňa údenín i likérka

Ako sme už písali, začiatkom 90. rokov 19. storočia vznikol v meste po vzore Budapešti ojedinelý systém okružných ulíc.

Ako sme už písali, začiatkom 90. rokov 19. storočia vznikol v meste po vzore Budapešti ojedinelý systém okružných ulíc. Boli to široké komunikácie s dobrými dopravnými parametrami, ktoré sa na seba napájali a vytvárali uzavretý okruh. Jedna z nich (dnes Moyzesova ulica) dostala spoločné pomenovanie podľa sedmohradského kniežaťa Františka Rákócziho II. Rákócziho okružná (Rákóczi körút)…

Raz týždenne, každý štvrtok, nájdete v našich novinách vzácne historické pohľadnice a fotografie, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. A navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si budete môcť porovnať s ich súčasným stavom.

[ad][/ad]

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje k šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Južne od kostola gréckokatolíkov, na nároží Moyzesovej s bývalou Alexandrovou ulicou (dnes Dominikánske námestie) stojí rohový dom č. 44 (na pohľadnici z roku 1922 tretí sprava). Vznikol v dvoch etapách. Do Alexandrovej ulice smerovala sedemosová fasáda, zo strany Rákócziho okružnej mala krátka stena jednoposchodového domu iba po tri okná. Budovu dal postaviť v 80. rokoch 19. storočia advokát František Hamar. V roku 1906 ju nechal dobudovať aj v južnej časti a aj z tejto strany vznikla sedemosová fasáda. Prístavbu realizovala firma bratov Jakabovcov. Vdova Anna Hamarová nehnuteľnosť v roku 1946 predala Jánovi Dandárovi a gréckokatolíckemu kantorovi, neskôr učiteľovi ruštiny Jánovi Bulecovi.

Druhý dom sprava (č. 46) dal v roku 1893 postaviť obchodník s liehom Šimon Scharman. Keďže v ňom nebýval, prenajal ho veliteľstvu IV. policajného obvodu. Ten tu zriadil veliteľstvo košickej jednotky a policajnú kasáreň, ktoré tu boli do roku 1911. Pozdĺžny dom má 10-osovú eklektickú fasádu delenú po celej dĺžke kordónovou rímsou, nad ktorou sú po stranách budovy dva vysunuté balkóny. Nad dvomi stredovými a krajnými oknami poschodia sú trojuholníkové frontóny, nad ostatnými dvomi oknami je nadokenná rímsa. Dom postavil málo známy staviteľ Eduard Reichmann podľa vlastných projektov.

V roku 1921 dom odkúpilo Slovenské dobytkárske družstvo, ktoré v dvornej časti zariadilo výrobňu údenín a mäsových konzerv a tá fungovala do roku 1943. Potom tu cukrovar zo Sládkovičova zriadil likérku. Tá fungovala aj po vojne, keď nehnuteľnosť opäť patrila Slovenskému dobytkárskemu družstvu. Jej riaditeľom bol Milan Hanko. V roku 1947 tu vzniklo Družstvo na spracovanie ovocia na čele s Milanom Hankom. V týchto tzv. „Hankových podnikoch“ vyrábali likéry aj po znárodnení v roku 1948. Vznikol tu národný podnik Východoslovenský liehový priemysel, kde bol Hanko spočiatku technickým riaditeľom.

Kratší dom v pravej časti pohľadnice (č. 48) postavil v roku 1898 Andrej Golodzsej a jeho majiteľom bol obchodník so železom Juraj Tutko. Aj v ňom bolo do roku 1911 veliteľstvo a úradovne IV. cisárskeho a kráľovského policajného obvodu, ktorého veliteľom v tom čase bol plukovník Jozef Szabó. Po roku 1920 sa jeho majiteľom stal niekdajší oravský súkenník, neskôr obchodník Martin Kohút. Po jeho smrti dom od dedičov kúpil obchodník s obuvou Jakub Engel. Po jeho smrti patril vdove Lujze Engelovej a synom Vojtechovi a Ervínovi. Všetci sa stali obeťami holokaustu, a tak objekt v roku 1945 pripadol štátu. Eklektický dom s výraznou kordónovou rímsou v strede má na päťosovej fasáde nad oknami prvého poschodia segmentové štíty. Veľké dvorné krídlo je orientované na juh. V roku 1933 budovu vyvýšili o druhé poschodie, ktoré má úplne odlišný architektonický výraz. Nadstavbu uskutočnil staviteľ Ing. Gejza Martončík.

[ad2][/ad2]

Čítajte aj: