Obnovujú ukrytý interiér južnej veže Dómu
Reštaurátori zo združenia Villard sa pustili do obnovy interiéru južnej, tzv. Matejovej veže Dómu sv. Alžbety. Na základe zmluvy s rímskokatolíckou Farnosťou sv. Alžbety a neziskovou organizáciou Perly Gotickej cesty začali poslednú fázu reštaurovania košickej katedrály. O tom, čo ukrýva verejnosti neprístupná časť interiéru južnej časti Dómu, sme sa porozprávali s pilierom stavby, teda hlavným reštaurátorom, profesorom Jozefom Porubovičom. Obnove jednej z pamiatkových ikon Košíc sa venuje vyše 15 rokov.
Združenie reštaurátorov Villard (Jozef Porubovič, Vladimír Višváder, Tibor Machata, Peter Gomboš, Pavol Mariak) zanechalo v dobrom slova zmysle na Dóme nezanedbateľnú stopu. Vďaka nim a mnohým ďalším spolupracovníkom sa reštaurovanie a obnova tohto košického skvostu blíži ku koncu…
Je to tak. Reštaur práce v interiéri veže kráľa Mateja začali oficiálne 10. apríla tohto roku a podľa zmluvy s investorom by mali byť ukončené do apríla 2016. Našou úlohou je zrealizovať reštaurátorský výskum a predovšetkým zreštaurovať kamenné a omietkové súčasti interiéru veže. Povrch stredovekých, ale aj neskorších konštrukcií ošetrujeme tak, aby boli zachované a zdokumentované všetky detaily dochovaného stavu pôvodných hmôt a povrchov, vrátane stredovekých kamenárskych značiek či historických graffiti.
Znie to neuveriteľne – historické graffiti? Boli sprejeri už v stredoveku?
Neboli to sprejeri v dnešnom slova zmysle. Tento výraz použili pamiatkari a myslím si, že celkom vystihuje to, čo sa v južnej veži nachádza. Ide o množstvo profánnych nápisov s menami, priezviskami a datovaním od roku 1600. Naozaj zatiaľ nevieme, ako vznikli tieto profesijné, ale aj „vandalské“ nápisy, ktoré boli veľmi dôkladne vytesané do kameňa. Vzdialenosť stropných rebier, na ktorých sa nachádzajú, je totiž od podlahy veľká. Určite si to vyžadovalo lešenie a najmä čas. Takže nešlo o „rýchlu akciu“. Okrem toho ide o priestory tzv. klenotnice, ktorá podľa najnovších hypotéz v stredoveku ukrývala vzácnu relikviu. Možno tosúviselo práve so zánikom jej kultu počas reformácie.
Južná veža Dómu sa ako miesto, kde bola v stredoveku pravdepodobne uchovávaná relikvia Svätej krvi, stáva predmetom čoraz väčšej pozornosti – vďaka objavu kunsthistorika Timothyho Juckesa a najmä výskumu cirkevného historika Petra Zubka.
K tomu sa my, reštaurátori, zatiaľ nevieme vyjadriť. Našou úlohou je obnoviť a zreštaurovať priestory a na tom intenzívne pracujeme. V miestnosti odkrývame pôvodné murivo a dokončujeme výskum pravouhlého výklenku, ktorý mal podľa ich záverov slúžiť ako hlavné úložisko relikvie. Zatiaľ môžeme len konštatovať, že schránka nie je úplná. Zistili sme, že jej kamenné súčasti sú stredoveké a že tam bol aj otvárací a zatvárací systém, pravdepodobne mreža, ktorá bola v 19. storočí odstránená. Stredoveký pôvod dokladajú kamenárske značky okolo výklenku, ktoré sú totožné s tými, ktoré sme našli aj na vonkajšom a vnútornom plášti veže.
Čo vám odhalil výskum Matejovej veže?
Zadymené časti stien potvrdili veľký požiar kostola, ktorého následkom bola aj prepadnutá klenba priestoru. Najzaujímavejšia miestnosť – klenotnica – bola pred veľkou rekonštrukciou koncom 19. storočia skutočne veľmi zničená. Náš prieskum ukazuje, že celá stavba bola robená z kamenných armovacích článkov, medzi ktorými je lomový kameň preomietaný omietkou s vápennými nátermi. Predpokladáme, že časť úprav vo veži prebiehala počas veľkej rekonštrukcie, minimálne po prízemie, schodisko a miestnosť klenotnice. Ostatné úpravy boli až v roku 1904, keď sa opravoval plášť, krokvy a strecha veže. Počas výskumu sme zistili skutočnosti dokazujúce rozšírenie schodísk a otvorov. Ale toto sú zatiaľ iba prvotné závery, na finálne vyhodnotenie si ešte bude treba počkať. V interiéri sú však aj iné zaujímavé detaily. Napríklad malá kopulka s erbom mesta, zabudovaná v hrúbke steny. Je to zvláštnosť, ktorá sa málokde vyskytuje.
Točitý labyrint úzkych schodov v múroch veže je veľmi neobvyklý…
Veža kráľa Mateja nebola nikdy dostavaná. Koncom 19. storočia, ale aj na prelome 20. a 21. storočia, boli pokusy ju dokončiť. Ukázali sa však metodicky aj finančne neúnosné. V múroch veže sú naozaj vybudované rovné, zalomené aj točité schody. Robili sa súčasne s múrom, aby tvorili potrebnú komunikačnú trasu. Zvláštnosťou je, že vytvárajú akési bludisko. Schodisko vedie hore, vracia sa dole a až potom pokračuje na ochodzu veže. Akoby niekto zámerne vytváral takéto tajomné stredoveké dispozície…
Na vonkajšom plášti Matejovej veže zaujmú pozorného diváka nezvyčajné chrliče v podobe levice držiacej mláďa alebo ženy s pohárom. Aj v jej vnútri sa nachádza pozoruhodná sochárska výzdoba…
V exteriéri zaujme aj súerbie krajín za vlády kráľa Mateja, neskôr doplnené o erb mesta Košice a tri sochy Matejových stúpencov. V interiéri upútajú stredoveké konzoly na prízemí s grotesknou figúrou „ušatej“ ženy a možným portrétom staviteľa. Ak bude po reštaurovaní veža sprístupnená verejnosti, určite budú patriť medzi jej najfotogenickejšie atrakcie.
Foto: Ivan Fleischer
