História

Prvým divadelným predstaveniam v meste predchádzali už od stredoveku pašiové  hry a rôzne scénky sprevádzané ohňom a hudbou, najmä pri príležitosti významných udalostí, akými boli napríklad návštevy panovníkov.

Košickí milovníci histórie sa počas uplynulého víkendu mohli stretnúť so známym popularizátorom histórie, spisovateľom a publicistom Pavlom Dvořákom.

Denne prechádzame po košických uliciach bez toho, aby sme sa zamýšľali, aké budovy sa okolo nás nachádzajú či aká je ich história.

V rámci projektu Premeny Košíc dnes zalistujeme v histórii dvoch významných stavieb v samotnom srdci mesta – niekdajšieho barokovo-klasicistického Župného paláca, v ktorom dnes sídli Východoslovenská galéria, a susediacej funkcionalistickej budovy, ktorú na mieste stredovekého domu nechal postaviť vychýrený výrobca obuvi Tomáš Baťa.

Radšej vyhorieť, ako sa sťahovať, hovorí slovenské príslovie. V rámci náboženskej minulosti Košíc sme ale vždy boli radšej, keď sa sťahovalo, než vypaľovalo.

V druhej polovici 13. storočia sa pretvárala trhová osada na stredoveké mesto Košice. Vznikajúce mesto sa dostávalo spod nadvlády zemepánov pod priamy vplyv uhorského kráľa, ktorý mu udelil okrem iných oprávnení aj právo voliť vlastnú samosprávu – richtára a mestskú radu.

Možno neviete, že naše mesto malo v bývalom Československu hneď po Prahe druhú najväčšiu pamiatkovú rezerváciu.

Mám pocit, že skoro každé mesto má nejakého svojho spisovateľa. V Košiciach by sa ich našli stovky, ale len jeden z nich vytŕča svojou svetoznámosťou.

Možno neviete, že naše mesto malo v bývalom Československu hneď po Prahe druhú najväčšiu pamiatkovú rezerváciu.

Ak ešte niekto vie, čo je normálne kino, nie multiplex, nech odpovie na otázku: Ktoré kamenné kino je v Košiciach najnovšie?

Trávime pri ňom každé Vianoce, Silvester, Nový rok. A pritom ho nevidíme, nevnímame. Prekrýva ho totiž vianočný strom, z roka na rok väčší a vyzdobenejší.

V roku 1789 sa odohrala vo Francúzsku revolúcia. Nie bežná, ale taká, ktorá napokon získala prívlastok Veľká francúzska.

Frekventovaná alej, cez ktorú denne prechádzajú tisícky ľudí zo železničnej či autobusovej stanice priamo do centra mesta, kedysi dýchala inou atmosférou.

V Košiciach je jedna prazvláštna budova, ktorá sa na prvý pohľad akosi do nášho mesta nehodí. Ide o kópiu tureckého domu z mesta Tekirdag, po maďarsky Rodošto.

Mondénny hotel Slovan, do ktorého ma ako malého chlapca zvykla zaviesť na šľahačkový pohár s jahodami moja staršia sestra, krásne secesná budova oproti, v ktorej sídlila banka a moji rodičia v nej založili pre mňa vkladnú knižku, a ďalšie honosné domy na juhu Hlavnej ulice, na ktoré si už len matne pamätám, sú nenávratne preč.

Medzi Miklušovou väznicou a kalvínskym kostolom, nad podjazdom do Hrnčiarskej ulice, ktorá už má prívlastok aj Ulička starých remesiel, je byt, v ktorom žili naši (košickí) kati.

Aký je vzťah obyvateľov Košíc k mestu, v ktorom žijú? A čo ho formuje? Veľa starých Košičanov tvrdí, že množstvo „gádžov“ z vidieka, ktorých v 60. rokoch minulého storočia do nášho mesta pritiahla práca vo Východoslovenských železiarňach, nemajú k nemu absolútne žiaden vzťah, a tak to aj vyzerá.

Zamysleli ste sa niekedy, koľko je na Slovensku aquaparkov a vodných svetov? Správna odpoveď je 14. A viete, koľko aquaparkov je na východe?

Dóm svätej Alžbety sa počas „Dušičiek“ rozžiari na bielo a fialovo. Mesto Košice si takto uctí blížiaci sa Sviatok všetkých svätých (utorok 1. november) a Pamiatku zosnulých (streda 2. november).

Najstaršia zachovaná budova v Košiciach bola postavená okolo roku 1290. Tá istá budova je i najstarším košickým kostolom.