História

Dnes si pripomíname udalosť, ktorá sa ohnivými písmenami vpísala do dejín Košíc. Taký obrovský požiar tu dovtedy ani potom nebol.

Ešte sa 2. svetová vojna neskončila a vyvolení politici znova kuli pikle. Európa sa zas rozvadila, pričom Československo neuhralo svoju nestrannosť.

Ako malý chlapec som zdolával Súhvezdie Veľkého voza vo vtedajšom Parku generála Petrova (v dnešnom Mestskom parku).

Kedysi sa hasilo masovo, teraz profesionálne. Keď už horelo, zapájal sa do toho každý bez ohľadu na čokoľvek.

V Košiciach, ba dokonca na Hlavnej ulici, máme kadečo. Dokonca aj lesných mužov. Nemyslím lesníkov, ak sa prejdú po Hlavnej v uniforme, ale takých, čo sú starí aj niekoľko storočí.

Sprievodcu po meste ako ja najviac posúvajú dopredu samotní turisti. Musí byť pripravený na ich všetečné reakcie a otázky k veci i od veci.

Na budúci týždeň si pripomenieme tzv. Víťazný február, v skutočnosti prevrat z roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti na čele s vodcom Klementom Gottwaldom.

V Generálnom krajinskom archíve v Karlsruhe je zbierka máp venovaná vojenským dejinám Európy 16. až 19. storočia.

Park na Moyzesovej je vhodný na behanie. Ľahko si zrátate, koľko ste zabehli. Meria totiž takmer presne kilometer. Takto vymerali dnešnú Moyzesku podľa vzoru budapeštianskych bulvárov.

Ruskí vojaci v minulom storočí prišli do Košíc ako osloboditelia aj okupanti. No pred 210 rokmi boli v inej pozícii.

Keď sa vyberieme na cintorín, židovské hroby rozoznáme veľmi ľahko. Ani stopy na nich po kvietkoch. Len kamienky na nich pribúdajú po tom, ako si niekto na nebožtíka spomenie.

Neďaleko Košíc sa začiatkom roka 1960 začala výstavba hutníckej fabriky, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou metropoly východného Slovenska.

Trhy patria k predvianočnej atmosfére v Košiciach. Všakovaké dobroty, varené víno či remeselnícke výrobky prilákajú na Hlavnú ulicu tisíce ľudí.

Žiariaci vianočný strom pri súsoší Immaculata, vysvietená vianočná výzdoba, vôňa opekaných pochúťok, davy ľudí na Hlavnej ulici.

Nie každá historická budova má toľké šťastie ako šačiansky kaštieľ. Ten padol do oka kupcovi, ktorý ho obnovuje do krásy.

Najreprezentatívnejšia budova v Buzinke (súčasť mestskej časti Košice-Šaca) je krásna nielen klasicky, ale až klasicisticky.

Hoci sa jeho osud dá porovnať s dobrodružným životom Jacka Londona, jeho náhrobný kameň by ste dnes v Košiciach hľadali márne.

Keď sa vydá na nostalgickú jazdu hociktorý starý vláčik, je vždy plný. Podobne by hádam neprerobili ani multiplexy, keby prerobili jednu zo svojich kinosál na nostalgickú.

Minulý mesiac sme si pripomenuli štvrťstoročie úmrtia vynikajúceho slovenského sochára Alexandra Trizuljaka  (1921 – 1990).

Je dobré zájsť aj na smetisko dejín. Inak nebudeme mať šancu poučiť sa z minulosti. Našlo by sa v nej kadečo, pre našu zemepisnú šírku a dátum Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, fatálneho prevratu, ktorý sa odohral 7. novembra 1917 (podľa juliánskeho kalendára 25. október) v Petrohrade,  je však hádam najaktuálnejší „vodca proletariátu“ Vladimír Iľjič Lenin