Šačiansky skvost: Nádherné sídlo Semseyovcov komunisti zmenili na družstevnú liaheň a výkrmňu hydiny
Nie každá historická budova má toľké šťastie ako šačiansky kaštieľ. Ten padol do oka kupcovi, ktorý ho obnovuje do krásy. Stavebný inžinier a milovník histórie a umenia v jednej osobe zachádza do čo najmenších detailov. Historický nábytok, oheň v krbe, štýlové svietidlá, elegantná kúpeľňa. Najkrajšie na tom je, že majiteľ tam aj býva. Podobne ako
Nie každá historická budova má toľké šťastie ako šačiansky kaštieľ. Ten padol do oka kupcovi, ktorý ho obnovuje do krásy.
Stavebný inžinier a milovník histórie a umenia v jednej osobe zachádza do čo najmenších detailov. Historický nábytok, oheň v krbe, štýlové svietidlá, elegantná kúpeľňa. Najkrajšie na tom je, že majiteľ tam aj býva. Podobne ako voľakedy Semseyovci, ktorým patril až do konca II. svetovej vojny.
Majitelia a barbari
Kaštieľ si postavili v roku 1776 v rokokovom štýle z tehál, ktoré sú recyklované z nejakej staršej gotickej stavby. Aby sa na tento rok nezabudlo, je vypísaný v strede hlavnej fasády. Nad ním sa zoznámite s rodinným erbom Semseyovcov. Korunka svedčí o ich šľachtickom pôvode.
Sídlo spolu so záhradou od nich kúpil košický lekár Dr. Ladislav Nemessányi (1885-1967) v roku 1933. Obýval štyri miestnosti, mal tam i ordináciu, i keď pracoval hlavne v Košiciach. Býval v kaštieli aj po vojne, pochovaný je na šačianskom cintoríne.
No v ďalších miestnostiach sa medzitým od roku 1952 vystriedali liaheň a výkrmňa hydiny, opravovňa strojov a sklady JRD i štátnych majetkov, ba aj autobusová stanica. Autorom týchto barbarských nápadov na využitie kaštieľa neprekážalo, že vzácne priestory zvlhli a smrdeli za hydinou, prepytujem, za jej výlučkami. V 50. rokoch v kaštieli dokonca horelo.
Záchrana
Zúboženú budovu pridelili v roku 1969 Východoslovenskému múzeu, ktoré ju zachránilo novou strechou a nutnou rekonštrukciou. Potom si tam zriadilo depozitár a dielne. Vysvitlo však, že kaštieľ nie je vyhovujúci pre všetky muzeálne zbierky, preto na pozemku za ním naplánovali výstavbu depozitárnych hál. Jednu z nich v roku 1982 postavili. V roku 1992 kaštieľ v reštitúciách vrátili potomkom posledných vlastníkov, ktorí ho potom viackrát neúspešne predávali.
Až v roku 2001 kúpil usadlosť spomínaný súkromník, na čo sa niektorí dívali s otáznikom. Odvtedy je kaštieľ (i vedľa stojaca budova sýpky) stále krajší a dobovejší. Po dohode je prístupný, dá sa prenajať a organizujú sa v ňom akcie.
Obdiv
Všimol si to aj časopis Pamiatky a múzeá, ktorý majiteľovi za rok 2004 udelil cenu za príkladný prístup k obnove.
Viaceré miestnosti vyzerajú znova rokokovo. Najparádnejšia je oválna Rytierska sieň s nádhernou freskou na kupole. Na nej vidno Rimanov, ako vtiahli do Egypta. V rámci toho rímsky generál Antonius kurizuje krásnej Kleopatre. Takto to namaľoval Erazmus Schrőtt. (Ten istý výtvarník, ktorý v roku 1786 vyzdobil prednú stenu premonštrátskeho, pôvodne jezuitského kostola Najsvätejšej Trojice na Hlavnej ulici nádherným optickým klamom.)
Nemenej pôsobivá je postava Boha Otca na nebesiach v kaštieľnej kaplnke. Jeho pohľad je taký priateľský, až je človeku fajne pri srdci.
Foto: Štefan Čaplovič
