História

Milana Rastislava Štefánika kedysi pripomínala bronzová socha aj v Košiciach. Stála v centre mesta a celkovo merala viac než štyri metre, podstavec bol zo spišského travertínu.

Hoci má 1.máj svoje korene v robotníckom hnutí z konca 19. storočia, mnohí Slováci si ho spájajú s pompéznymi oslavami komunistického režimu s povinnou účasťou a známymi heslami: „Kto stojí na chodníku, nemiluje republiku“ alebo „Nech žije KSČ – vedúca sila robotníckej triedy!

Na úvod smutná správa. Náš seriál Premeny Košíc definitívne končí. V takmer 130 pokračovaniach sme v priebehu dva a pol roka načreli do histórie približne 400 budov v historickom centre nášho mesta.

Časť historických budov na Štúrovej ulici, ktorej sa venujeme v posledných pokračovaniach nášho seriálu, zbúrali v minulom režime.

Aj dnes sa budeme venovať histórii Štúrovej ulice a budovám, ktoré ju tvoria. Snímka z roku 1902 (vľavo hore) zobrazuje najstaršiu zástavbu ulice, ktorá vznikla v druhej polovici 90. rokov 19. storočia.

Dnes otvárame poslednú kapitolu nášho dlhodobého seriálu Premeny Košíc. Budeme sa v nej venovať histórii dnešnej Štúrovej ulice a budov, ktoré ju tvoria.

Dnes uzavrieme ďalšiu kapitolu nášho seriálu, v ktorej sme sa venovali histórii budov na Tajovského ulici. Neologickú synagógu, v ktorej po prestavbe vznikol Dom umenia, sme už podrobne opísali v jednej z predchádzajúcich častí nášho seriálu.

Znova a znova prechádzame frekventovanými miestami v historickom centre Košíc a už často len podvedome registrujeme známe pamiatky, ktoré stáročia dotvárajú charakter tohto jedinečného miesta.

Minulý týždeň sme načreli do histórie Timonovej a Tajovského ulice. Dnes si podrobnejšie popíšeme dve budovy na Tajovského.

V dnešnom pokračovaní nášho seriálu nahliadneme do histórie Timonovej a Tajovského ulice. Timonova ulica sa vo svojej severozápadnej časti začala vyvíjať po roku 1831. Na pláne mesta z roku 1841 už na nej stáli aj prvé domy.

Dnes nahliadneme do histórie dvoch zaujímavých budov – jedna z nich je na Mojmírovej, druhá na Pribinovej ulici.

Minulý týždeň sme sa v našom seriáli venovali jednej z dominánt Grešákovej ulice, ktorú po politických zmenách koncom roka 1989 pomenovali umelci z filharmónie po hudobnom skladateľovi Jozefovi Grešákovi.

Dnes otvárame ďalšiu kapitolu nášho historického seriálu. Z Moyzesovej ulice zabočíme na Grešákovu, ktorú po politických zmenách koncom roka 1989 pomenovali umelci z filharmónie po hudobnom skladateľovi Jozefovi Grešákovi.

Dnešná kapitola seriálu Premeny Košíc uzatvára historickú exkurziu po Moyzesovej ulici. Na jej konci (Moyzesova č.

Minulý týždeň sme listovali v histórii školských budov na Moyzesovej ulici, v ktorých v súčasnosti sídlia Prírodovedecká fakulta UPJŠ a Stredná zdravotnícka škola.

Košice boli v minulosti nielen centrom obchodu a kultúry, ale aj vzdelania. Veď Košická univerzita (lat. Universitas Cassoviensis) bola založená už v roku 1657. V roku 1776 prešla na štát s názvom Košická kráľovská akadémia (lat.

Jednou z dominánt Moyzesovej ulice je secesno-romantická budova, ktorá nesie číslo 9. Poznajú ju tisícky Košičanov, ktorí sa práve tu narodili.

V stredu sme priniesli článok o faktickom začlenení Košíc do Československa, ktoré sa udialo vojenskou  cestou až dva mesiace po vyhlásení prvej republiky.

Pred sto rokmi o tomto čase malo obyvateľstvo Košíc za sebou mimoriadne politicky a spoločensky búrlivé obdobie. V priebehu troch decembrových týždňov v roku 1918 patrili do troch štátnych útvarov, a to bez toho, aby sa pohli zo svojho mesta.

Druhé najväčšie mesto na Slovensku sa pred sto rokmi – v nedeľu 29. decembra 1918 – začlenilo do novovytvorenej Československej republiky (ČSR).