História

Pred sto rokmi o tomto čase malo obyvateľstvo Košíc za sebou mimoriadne politicky a spoločensky búrlivé obdobie. V priebehu troch decembrových týždňov v roku 1918 patrili do troch štátnych útvarov, a to bez toho, aby sa pohli zo svojho mesta.

Druhé najväčšie mesto na Slovensku sa pred sto rokmi – v nedeľu 29. decembra 1918 – začlenilo do novovytvorenej Československej republiky (ČSR).

V dnešnom pokračovaní nášho seriálu nahliadneme do histórie ďalšej z budov na Moyzesovej ulici – košického štúdia Slovenského rozhlasu.

Dnes nahliadneme do histórie Malinovského kasární a starej športovej haly. Na sever od areálu bývalých delostreleckých kasární mali delostrelci krytú jazdiareň, ktorá bola postavená ako posledná súčasť kasárenského komplexu až v roku 1903. Pomedzi jazdiareň a kasárenský areál viedla verejne prístupná komunikácia (Korunná, neskôr Tordássyho ulica), ktorá vyúsťovala na Bethlenovej okružnej (dnes Kuzmányho) ulici.

V roku 1911 dnes už neexistujúcu neologickú synagógu na Moyzesovej ulici (na snímke z roku 1928 vľavo) prestavali a predĺžili jej pôdorys smerom na východ.

V južnom zakončení východnej strany dnešnej Moyzesovej ulice bol kedysi areál košickej židovskej komunity, kde postupne vznikli tri synagógy, škola a modlitebňa.

O secesnom nájomnom dome (č. 52) na rohu Moyzesovej a Alžbetinej advokáta Vojtecha Keménya sme už písali. Na pohľadnici z roku 1913 je však zobrazený komplexne s dvomi arkiermi na jeho západnej fasáde aj s pohľadom do Alžbetinej ulice.

Ako sme už písali, začiatkom 90. rokov 19. storočia vznikol v meste po vzore Budapešti ojedinelý systém okružných ulíc.

O2 spoločne s ďalšími firmami sa rozhodli tento rok spojiť sily, aby sme si všetci spoločne pripomenuli 17. november 1989 – deň, ktorý našu spoločnosť navždy zmenil.

V dnešnej časti nášho seriálu budeme pokračovať v popise Gréckokatolíckemu chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici.

Aj dnes pokračujeme v historickej prehliadke Moyzesovej ulice. Na križovaní bývalej Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova) s Pivovarskou ulicou (dnes Poštová), kde v súčasnosti stoja rohové činžiaky, boli dva domy už v 40. rokoch 19. storočia (na pohľadnici z roku 1899).

V rámci lokálneho platidla košický dukát pribudol v pondelok do obehu strieborný stodukát. Symbolicky pripomína 100. výročie vzniku Československej republiky.

Historický odkaz prvej Československej republiky (ČSR) je o viere v dosiahnutie zdanlivo nemožného, tvrdia to historici a politológovia z Filozofickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach.

Aj v dnešnej historickej potulke budeme pokračovať v prehliadke zaujímavých budov na Moyzesovej ulici. Krásny secesný dom č.

Súčasťou areálu dominikánok na Moyzesovej ulici (písali sme o ňom minulý štvrtok), ktorý pozostával z kláštora, rehoľného domu a kaplnky, bol aj Kostol Krista Kráľa.

Začiatkom 90. rokov 19. storočia vznikol v meste po vzore Budapešti ojedinelý systém okružných ulíc. Boli to široké komunikácie s dobrými dopravnými parametrami, ktoré sa na seba napájali a vytvárali uzavretý okruh.

Koncom 30. rokov 19. storočia, po postupnom búraní západnej časti mestského opevnenia, sa medzi historickou časťou mesta a jeho západnými predmestiami vytvorila rozsiahla voľná plocha.

V predchádzajúcich dvoch častiach nášho seriálu sme sa podrobne venovali jednej z dvoch dominánt Šrobárovej ulice – budove Štátnej vyššej dievčenskej školy, dnešného gymnázia Šrobárka.

Minulý týždeň sme načali históriu budovy Štátnej vyššej dievčenskej školy, v ktorej dnes sídli Gymnázium Šrobárova 1. Stavebné práce sa začali v roku 1894 a 27. júla 1895 stavbu kolaudovali.

Po historických potulkách Alžbetinou ulicou sa presunieme na Šrobárovu, ktorá vznikla jej predĺžením smerom na západ.