Pred sto rokmi zasiahol vražedný vírus aj Košice

Španielska chrípka bola jedna z najničivejších epidémií v dejinách ľudstva. Vyžiadala si viac obetí ako prvá svetová vojna, ktorá štart ochorenia sprevádzala. Celkovo bolo infikovaných viac ako 500 miliónov ľudí, čo prestavuje 30 percent vtedajšej svetovej populácie, následkom ochorenia zomrelo 50 miliónov ľudí, teda tri percentá z celkového počtu obyvateľov zemegule. Ako prežili Košičania španielsku chrípku a aké opatrenia prijalo mesto proti jej šíreniu?

Dodnes neprebádanej, a pritom nanajvýš aktuálnej téme sa venovala Veronika Szeghy-Gayer zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. 

„Už niekoľko rokov skúmam štátne prevraty a vznik Československa na lokálnej úrovni v rámci vedeckého projektu Trianon 100. Preto som sa venovala aj výskumu, ktorý by mal dať odpoveď na otázku, ako prežili Košičania toto obdobie. Okrem politických udalostí a štátnych zmien po ukončení prvej svetovej vojny bola to práve španielska chrípka, ktorá vo veľkej miere ovplyvnila život ľudí aj v Košiciach,“ hovorí historička.

Údaje čerpala z archívneho fondu Hlavného úradného lekára mesta Košice, ktorý našla v Archíve mesta Košice, a z dobových novín Kassai Hírlap a Felsőmagyarország.  

Rýchly priebeh choroby

Prvé prípady nákazy v Uhorsku, ktorého súčasťou bolo aj dnešné Slovensko, zaznamenali začiatkom leta 1918.

„V tom čase sa ešte diskutovalo, či je vôbec na mieste hovoriť o epidémii, preto sa niekoľko mesiacov neprijímali potrebné opatrenia a úrady verejného zdravotníctva sa z dôvodu zvýšených finančných nákladov zdráhali vyhlásiť stav epidémie. Choroba si postupne vyžadovala stále viac obetí, najviac vo vekovej kategórií 14 – 35 rokov, a mala veľmi rýchly priebeh. Nedostatok lekárov a liekov, neodborná starostlivosť a ťažkosti s prepravou pacientov prispeli k zhoršeniu choroby, nehovoriac o tom, že sa nakazilo aj veľa lekárov a zdravotných sestier,“ píše vo svojej práci zverejnenej na webe SAV historička.

Epidemiologický výbor mesta Košice bol vytvorený 30. septembra 1918. „Všetka pozornosť vedenia mesta sa v tom čase sústredila na vracajúcich sa vojakov z frontu a na verejné zásobovanie, ktoré v tom čase viazlo. Medzitým nadobúdala španielska chrípka alarmujúce rozmery: ‚Každý to dostane, každý kvôli tomu trpí, netrpia iba tí, ktorí zomrú v priebehu prvých 24 hodín…,‘ napísal jeden z korešpondentov Kassai Hírlapu.

Po tom, ako hlavný úradný lekár Géza Nagy 30. septembra ohlásil takmer 2 000 infikovaných, mešťanosta Béla Blanár ešte v ten istý deň potvrdil existenciu epidémie a vytvoril Epidemiologický výbor mesta. Ak môžeme veriť týmto číslam, tak išlo o približne sedem percent populácie mesta, tvorenej 45-tisíc obyvateľmi a takmer štyrmi tisíckami vojakov.

Ochranné opatrenia

Opatrenia prijaté vedením mesta boli veľmi podobné tým súčasným, uvádza historička.

„Mešťanosta zavrel v septembri 1918 všetky školy. Základné a stredné školy svoje brány otvorili začiatkom roka 1919. V druhej polovici októbra zakázali kinematografické a divadelné predstavenia, športové zápasy, ľudové a tanečné zábavy. Čo sa týka zábavných podnikov, reštaurácií a kaviarní, opatrenia neboli až také prísne ako dnes, mohli byť otvorené do 22. hodiny. No súčasne od 11. do 13. hodiny, respektíve medzi 16. a 18. hodinou, sa mala vykonávať dezinfekcia priestorov, v uvedených časoch boli pre verejnosť zatvorené. Dôkladné čistenie a vetranie bolo nariadené aj v továrňach, denne medzi 12. a 14. hodinou. Obyvateľov vyzvali, aby sa vyhýbali ‚korzovaniu‘ a hromadným návštevám cintorínov, kostolov a modlitební. Domy, v ktorých ležali chorí, boli obyvatelia povinní označiť červenou ceduľou.“

Izolácia v dnešnom Kulturparku

Mesto v súlade s nariadeniami ministerstva vnútra predĺžilo otváracie hodiny lekární.

„Lekárnici boli povinní mať otvorené do 22. hodiny a v prípade potreby museli vydávať lieky aj po 22. hodine. Ministerstvo obrany poverilo vojenských lekárov, aby sa starali o civilných pacientov v celej Abovsko-Turnianskej župe, do ktorej patrili aj Košice. Pretože sa nákaza v radoch armády v Košiciach šírila závratnou rýchlosťou, na konci októbra 1918 vznikla medzi mestom a veliteľstvom vojenskej divízie dohoda o izolovaní osôb trpiacich španielskou chrípkou v kasárňach, v ktorých je dnes Kulturpark, na dnešnej Skladnej ulici. Pretvorili ich na vojenskú epidemiologickú nemocnicu.“

Rapídny nárast úmrtí

Podľa prameňov, ktoré V. Szeghy-Gayer spracovala, v septembri 1918 zomreli v Košiciach dvaja ľudia, v októbri už 45 a medzi 20. a 28. novembrom ďalších 15. V mesiacoch september až november 1918 teda zomrelo v Košiciach minimálne 62 ľudí a 4 200 bolo nakazených. V novemberi 1918 noviny informovali, že denne sa v priemere nakazí 40 až 50 osôb. 

„Koľko ľudí sa nakazilo a zomrelo v decembri 1918, a potom v roku 1919, zatiaľ nemáme údaje k dispozícií. Je potrebné zdôrazniť, že výskumy v tejto oblasti absentujú. Aj keď podľa vtedajších odborných názorov mala nákaza v Košiciach dramatický priebeh, bol ľahší ako na ostatných územiach krajiny. Odborníci tvrdia, že prvá vlna, ktorá sa začala v prvej polovici roku 1918, zaznamenala v porovnaní s devastujúcou druhou vlnou v októbri a v novembri relatívne málo obetí. Tretia vlna epidémie na jar 1919 si vyžiadala viac obetí ako tá prvá, no i tak hlboko zaostala za druhou vlnou. Ak boli tieto všeobecné tendencie charakteristické aj pre Košice, môžeme podľa mojich odhadov v rokoch 1918 – 1919 rátať so 120 až 150 mŕtvymi a s päťtisíc až šesťtisíc infikovanými.“ 

Čo prispelo k šíreniu nákazy

Šírenie nákazy a vysoká úmrtnosť bola podľa historičky spôsobená najmä rôznymi faktormi spojenými s končiacou sa vojnou. „Preplnenosť kasární, nedostatočná hygiena a podvýživa ľudí prispeli k tomu, že oslabené organizmy často nedokázali infekciu prekonať. K šíreniu nákazy prispeli aj politické zhromaždenia a ľudové zábavy, ktoré začiatkom novembra sprevádzali tzv. Astrovú revolúciu, ako aj húfy zákazníkov, ktorí sa zhromažďovali počas obmedzených otváracích hodín v pekárňach a mäsiarstvach.“

Podľa Veroniky Szeghy-Gayer sa aj v tom čase šírili rôzne „fake-news“. „V dôsledku vysokého počtu nakazených vojakov verejnosť obviňovala z rýchleho šírenia epidémie verejné domy, obchodníci šírili zvesti, že alkohol je najlepším protijedom proti tejto chorobe…“

Na území celého Uhorska v roku 1918 zomrelo podľa historických prameňov na španielsku chrípku viac ako 53-tisíc osôb. „Španielska chrípka, zúriaca pred sto rokmi, môže i dnes slúžiť pre ľudstvo ako dôležité ponaučenie. Vedomým vyhýbaním sa chybám, ktoré sa v tom čase vyskytli, môžeme urobiť veľa pre minimalizáciu rizika opakujúcich sa pandémii chrípky,“ dodáva historička Spoločenskovedného ústavu SAV Veronika Szeghy-Gayer.