Predajňu potravín ZDROJ zriadili v bývalom antikvariáte

Minulý štvrtok sme sa v našom seriáli Premeny Košíc venovali histórii budov na Alžbetinej č. 36, 38 a 40. Ponúkli sme vám o nich množstvo zaujímavých informácií. Napríklad, že v dome č. 36 mal asi od roku 1905 kaviareň Jozef Weisz, ktorý ju v roku 1928, pri príležitosti 10. výročia vzniku Československa, pomenoval Republika. Kaviareň zanikla začiatkom 30. rokov a po roku 1945 zriadil v jej priestoroch František Merešš hostinec Orava. Alebo že na nároží s Vrátnou ulicou uprostred Alžbetinej stála tzv. Hnilná brána, ktorou sa vchádzalo do mesta od západu. Zamurovali ju v roku 1644 a odstránili v roku 1783…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Na mieste bývalej Hnilnej brány dal v roku 1783 richtár Jozef Klestinszky postaviť novú bránu, ktorá pripomínala trojitý antický triumfálny, alebo víťazný, oblúk. Pri príležitosti návštevy cisára Jozefa II. ju nazvali Jozefskou bránou… 

Dnešnú historickú exkurziu po Alžbetinej ulici začneme popisom budov, ktoré vidíte na ľavej časti vzácnej pohľadnice z roku 1898. 

Dom s vysokou štítovou stenou má číslo 49. Už po zbúraní hradieb tu v roku 1831 vyrástla budova s veľkým pôdorysom a dlhou čelnou fasádou. Jej majiteľom bol Anton Winkler. V 50. rokoch tu býval pekár Ignác Klimko, ktorý neskôr dom aj kúpil. Asi od roku 1870 bola vlastníčkou Magdaléna Turmuszová a v 80. rokoch už cukrár Eduard Kriegler. Ten dal na mieste pôvodného domu postaviť nový, s osemosovou fasádou v eklektickom slohu a mierne vystupujúcim stredovým rizalitom. V roku 1904 sa majiteľmi stali Karol a Ľudovít Ramasetterovci. Po nich dom od začiatku 20. rokov vlastnil Andrej Márton a od jeho vdovy Alžbety ho po roku 1934 kúpil rímskokatolícky Košický oltárny spolok. 

V 50. rokoch budovu zoštátnili a po politických zmenách v roku 1990 ju cirkev získala naspäť. Na prízemí sa vystriedalo viacero obchodov. Po roku 1900 tu mal vyše 30 rokov antikvariát Jeremiáš Grossman, bol tu obchod s konfekciou Leopolda Walda i hostinec Dávida Goldsteina. Od roku 1947 tu bola elektropredajňa Viktora Gumána a papiernictvo Emila Skalku, ktoré v roku 1950 vystriedala predajňa potravín ZDROJ.

Dom úplne vľavo (č. 51) patril pôvodne taktiež Antonovi Winklerovi. Vznikol ako jeden celok s budovou, ktorá stála pôvodne na mieste domu č. 49. Od polovice 50. rokov 19. storočia ho vlastnil úradník Ján Erber a do konca 60. rokov jeho vdova. Po roku 1870 bola majiteľkou Johanna Wandracseková, ktorá svoju časť domu zbúrala a v roku 1879 dala postaviť vyobrazený prízemný objekt. Jej dediči ho v roku 1900 predali obchodníkom s textilom, bratom Žigmundovi a Eliášovi Kannengiesserovcom. Tí na jeho mieste dali v roku 1902 postaviť súčasnú secesnú budovu s dvoma balkónmi. Ich monogram, štylizované písmená KT – Kannengiesser testvérek (bratia Kannengiesser) sa nachádza nad vstupnou bránou. Koncom 30. rokov dom patril Františke Kannengiesserovej a advokátovi Benjaminovi Kannengiesserovi. Obaja sa stali obeťami holokaustu a od roku 1945 bola jeho vlastníčkou vdova po advokátovi Ella Kannengiesserová. 

V budove mal na prízemí vyše 30 rokov holičstvo Jozef Novák, obchod s metrovým textilom prevádzkovali majitelia domu a trafiku takmer 40 rokov vdova Alžbeta Óváryová, ktorá vydávala aj pohľadnice Košíc. Po roku 1945 tu mal predajňu motosúčiastok Andrej Schlatzký a obchod so sklom a porcelánom Štefan Michalko. V tom čase v dome bývali aj umelecký kamenár Július Kristóf a staviteľ Zoltán Arató.

Čítajte aj: 

• Majitelia viacerých domov na Alžbetinej zahynuli počas holokaustu
• Na Alžbetinej žil aj americký generál a dobrodruh Gejza Gallik
• Na Alžbetinej ulici žili významné šľachtické rodiny
• Na Alžbetinej bola vychýrená predajňa cukríkov a čokolády
• Alžbetina ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta