Príchod Židov do Košíc, prvá neologická synagóga

V južnom zakončení východnej strany dnešnej Moyzesovej ulice bol kedysi areál košickej židovskej komunity, kde postupne vznikli tri synagógy, škola a modlitebňa.

V južnom zakončení východnej strany dnešnej Moyzesovej ulice bol kedysi areál košickej židovskej komunity, kde postupne vznikli tri synagógy, škola a modlitebňa. Najstaršie zmienky o prítomnosti Židov v Košiciach sa viažu k roku 1492, kedy sa spomína vyberač daní Jakub Mendel, a k roku 1524, kedy panovník vymenoval minciara Izáka za vedúceho košickej mincovne. Ich pobyt v meste v tom čase bol iba prechodný, pretože v Košiciach ako kráľovskom meste platil pre Židov zákaz trvalého osídlenia.

Začiatkom 18. storočia sa niekoľko židovských rodín usadilo v Rozhanovciach. Živili sa podomovým obchodom a predávali aj na košických trhoch, avšak prenocovať v meste nesmeli. Preto od konca 18. storočia bývalo niekoľko Židov už aj v usadlostiach za mestskými hradbami. Jedným z nich bol Izrael Majer…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Izrael Majer, ktorého sme spomínali v úvode, dostal v roku 1784 povolenie na prepravu zásielok a jeho rodinu možno pokladať za jednu z prvých, ktorá sa (ešte mimo hradieb mesta) usadila v Košiciach. V roku 1814 si prenajal byt v centre mesta v dome Antona Bercinszkého (dnes Hlavná č. 28) Matej Roth z Rozhanoviec, ktorý na Zvonárskej ulici zriadil hostinec a kóšer jedáleň pre Židov prichádzajúcich na košické jarmoky a trhy. Po jeho smrti hostinec viedla vdova Anna Rothová, ktorá v súpise obyvateľov z roku 1833 z 24 evidovaných Židov v meste mala ako jediná povolenie na pobyt. Všetci košickí židia v tom čase patrili do náboženskej obce v Rozhanovciach s tamojším rabínom.

[ad][/ad]

Na základe zákona č. XXIX z roku 1840 sa mohli Židia trvalo ubytovať v meste a ich komunitu v roku 1843 tvorilo 32 rodín. V tom istom roku založili vlastnú náboženskú obec na čele s rabínom Martinom Kohnom, ktorý sa sem nasťahoval z Rozhanoviec a v prenajatom dome na Zvonárskej ulici zriadil aj prvú modlitebňu.

V roku 1850 žilo v Košiciach už 729 Židov a v nasledujúcich rokoch sa značne zvýšilo ich sťahovanie do mesta hlavne z Rozhanoviec, Sene, Veľkej Idy, ale aj z Halíče (dnes časť územia Poľska a Ukrajiny).

V roku 1860 bývalo v meste okolo 900 Židov a modlitebňa na Zvonárskej ulici im už nevyhovovala. Mesto preto komunite darovalo pozemok na juhovýchodnom zakončení Dolnej Vonkajšej promenády, ktorá tu v rokoch 1866 – 1867 dala postaviť prvú košickú synagógu. V tom čase žilo v meste asi 2 100 Židov. Väčšia časť sa priklonila k liberálnemu reformisticko-neologickému smeru a v roku 1869 vytvorila neologickú náboženskú obec. Tejto „materskej“ obci ostala aj novopostavená synagóga (na pohľadnici z roku 1899). Po jej postavení vznikli totiž v židovskej náboženskej obci rozdielne názory na spôsob vykonávania náboženských obradov a úkonov, školský vzdelávací proces židovských škôl a čiastočnú integráciu s majoritnou spoločnosťou. Vyznávači prísne religióznych tradičných zásad si za chrbtom veľkej synagógy dali v roku 1869 vybudovať malú synagógu, ktorá je čiastočne viditeľná v pravej časti pohľadnice, a v roku 1871 založili aj samostatnú ortodoxnú židovskú náboženskú obec.

[ad2][/ad2]

Projekt neogotickej synagógy s prvkami orientálneho, tzv. maurského štýlu vypracoval staviteľ Michal Répászky v roku 1864 a jej výstavbu započal v roku 1866. Veľká záhrada okolo synagógy bola ohradená murovaným plotom, ktorý mal po celom svojom obvode striešku z pálených škridiel. Pred hlavným vstupom bol plot zhotovený z ornamentálnej umelecky kovanej mreže.

Náklady na stavbu predstavovali 34-tisíc forintov, čo bola vtedy veľmi vysoká suma. Vitráže okien a nástenné maľby interiéru vyhotovil Móric Horowitz, ktorý bol strýkom neskôr slávnejšieho maliara európskeho významu Leopolda Horowitza.

V ústrednej hale bolo 292 sedadiel pre mužov a na pavlači 230 pre ženy.

Synagógu slávnostne vysvätil 12. apríla 1867.