Sestry uršulínky boli nositeľkami vzdelania v Košiciach

V predchádzajúcich pokračovaniach nášho dlhodobého seriálu sme sa venovali dominante Mäsiarskej ulice – kostolu uršulínok a susediacej budovy, v ktorej rehoľné sestry založili svoju školu. Súčasťou kláštorného komplexu uršulínok bolo v minulosti viacero typov škôl. Škola pre výchovu mníšok vznikla súčasne so vznikom kláštora už v roku 1698 a vychovávala rehoľníčky aj pre iné kláštory. Z nej sa vyvinula štvortriedna, neskôr šesťtriedna dievčenská ľudová (základná) škola, ktorá po organizačnej a hospodárskej stránke podliehala kláštoru. Na škole vyučovali uršulínky, ale aj civilné učiteľky, absolventky dievčenského učiteľského ústavu uršulínok, ktorý zriadili v priestoroch kláštora…

Aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Ústav podliehal riaditeľovi základnej školy uršulínok, ktorý bol zároveň aj riaditeľom učiteľského ústavu. Ten započal svoju činnosť 1. októbra 1860 s dvojročným učebným plánom a do prvého ročníka sa zapísalo iba šesť žiačok, ktoré získali diplom v roku 1862. Pri zakladaní ústavu vyvinul veľké úsilie kanonik Jozef Árossy, ktorý bol do roku 1866 aj jeho prvým riaditeľom, pre vznik sa veľmi zasadil aj riaditeľ Kráľovského (chlapčenského) katolíckeho učiteľského ústavu Vavrinec Imre. Ústav vychovával učiteľky hlavne pre potreby základných škôl. Podmienkou prijatia na štúdium bolo ukončenie 4. ročníka základnej školy, vek 16 rokov, mravná bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť, ovládanie spevu a hry na klavíri. Prijímali sa žiačky bez rozdielu vierovyznania. Bol to jediný dievčenský učiteľský ústav v rámci 18 hornouhorských žúp a do konca monarchie vychoval takmer 1 600 učiteliek. Ústav bol umiestnený vedľa kostola v prízemnej časti kláštora zo strany Mäsiarskej ulice. Kapacita učebných priestorov v roku 1884 už nevyhovovala a jeho vtedajší riaditeľ, kanonik Jozef Répászky vyhlásil verejnú zbierku na postavenie novej budovy a sám pre tento účel daroval 3 000 forintov.

Nový objekt školy slávnostne odovzdal do užívania 4. októbra 1887 jej vtedajší riaditeľ, gróf Alexander Dessewffy, košický kanonik, ktorý sa v roku 1890 stal biskupom v Csanáde a neskôr aj pápežským komorníkom. Budova stála približne 20 000 forintov a na jej postavenie darovala 3 000 forintov aj grófka Marianna Dessewffyová (nar. 1850), vďaka čomu ústav pomenovali „Marianneum“. V novej štvorkrídlovej stavbe s vnútorným nádvorím bola na prízemí a časti prvého poschodia cvičná internátna základná škola (vyššia). V časti prvého poschodia a na druhom poschodí bol učiteľský ústav.

V budove na Mäsiarskej ulici bola aj štvortriedna meštianska dievčenská škola, ktorá vznika v roku 1899 reorganizáciou cvičnej, v tom čase už osemročnej základnej školy. Jej riaditeľom bol do roku 1906 Dr. Ján Csiszárik. Pri meštianskej škole od školského roku 1912/1913 otvorili aj školu obchodných kurzov pre vzdelávanie kvalifikovaných administratívnych síl. O rozvoj učiteľského ústavu i meštianskej školy sa výrazne zaslúžila priorka kláštora Mater Mária Viktória Lipsceyová. Školy uršulínok fungovali v maďarskom duchu aj po roku 1918 (okrem učiteľského ústavu, ktorý zanikol) až do konca druhej svetovej vojny.

Po roku 1945 z meštianskej školy vznikla VI. stredná škola, ľudovú školu zmenili na XII. národnú školu. Tá sa neskôr pretvorila na osobitnú základnú školu pre deti vyžadujúce zvláštny učebný postup. Od roku 1990 škola patrí opäť reholi uršulínok a na čísle 25 tu sídli Stredná zdravotnícka škola sv. Alžbety. 

(RED)
foto: Archív Jána Gašpara, Veronika Janušková