V dome na Mäsiarskej prežil detstvo svetoznámy spisovateľ Sándor Márai

Aj dnes pokračujeme v prehliadke Mäsiarskej ulice. V našom dlhodobom seriáli nahliadneme do histórie domu, v ktorom prežil časť svojho detstva jeden z najvýznamnejších a najčítanejších spisovateľov Európy 20. storočia Sándor Márai.

Dom číslo 35 na Mäsiarskej ulici vznikol koncom 18. storočia prestavbou dvoch stredovekých domov. Jeho majiteľom bol v roku 1794 Ján Polinszky, košický richtár v rokoch 1800 – 1815. Od jeho syna Františka nehnuteľnosť v roku 1824 kúpil barón Vincent Berzeviczy, mecén košického divadelného života. Budovu nadstaval o jedno poschodie a rozšíril ju aj v dvornej časti. Vdova po barónovi v roku 1835 predala dom župnému chirurgovi Sebastiánovi Heimovi, potom patril jeho synovi Eduardovi, ktorý bol tiež lekárom.

Aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

V roku 1910 sa majiteľom budovy na Mäsiarskej č. 35 stal advokát a neskorší senátor československého parlamentu JUDr. Gejza Grosschmiedt, ktorý ho v roku 1912 dal renovovať. Vtedy získala budova neorenesančnú fasádu a nad vchodom pribudol pekný arkier. (Stav po rekonštrukcii zachytáva pohľadnica z roku 1912). V roku 1934 Grosschmiedta za protičeské politické aktivity vyhostili, usadil sa v Maďarsku, kde zakrátko zomrel.

Tu od roku 1910 trávil roky detstva a mladosti jeho syn, neskorší maďarský prozaik svetového mena Sándor Márai, ako aj jeho druhý syn, známy maďarský filmový režisér Géza Radványi. Po Grosschmiedtovi dom získal bohatý obchodník s textilom Jozef Szemann, ale nikdy tu nebýval.

Zo známejších nájomníkov 30. rokov hodno spomenúť staviteľa Jaroslava Železného, lekára Dr. Jindřicha Vojáčka a kominárskeho majstra Jána Bakittu. Od roku 1941 bol majiteľom domu Edmund Kolos. Ten ale tiež býval inde a po znárodnení od roku 1949 tu bola košická úradovňa Fondu národnej obnovy.

Na pamiatku Sándora Máraia odhalili na fasáde 23. marca 1991 pamätnú tabuľu. Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj syn posledného cisára bývalej rakúsko-uhorskej monarchie Otto von Habsburg. Od roku 1998 má v dome sídlo Klub národnostných menšín a jeho súčasťou je aj Máraiho pamätná izba.

[ad][/ad]

Dlhý prízemný dom vľavo (Mäsiarska č. 37), z ktorého vidno iba južnú polovicu, mal v minulosti peknú klasicistickú fasádu. Vznikol začiatkom 19. storočia na mieste dvoch stredovekých budov. Bol iba zadnou, hospodárskou časťou domu na Hlavnej ulici (dnes č. 80) a v tom čase ho vlastnil barón Leopold Sahlhausen. Od jeho dedičov obidva objekty v roku 1857 kúpil advokát František Gazsik. Potom sa majiteľom stala jeho dcéra a zať JUDr. Michal Juhász, advokát a poslanec uhorského snemu. Ich syn, advokát Vojtech Juhász, obidve nehnuteľnosti v roku 1920 predal Českej priemyselnej banke. V roku 1939 sa vlastníkom nehnuteľnosti stal advokát Dr. Zoltán Holló, po ňom v roku 1946 obchodník s textilnou galantériou Július Čabala (býval mimo Košíc) so spoločníkom Jurajom Gergeľom. V tom čase tu mal holičstvo aj Eugen Dorko.

Po znárodnení v priestoroch zriadili predajňu drogérie. V 60. rokoch minulého storočia, keď budovu na skladové priestory využíval podnik Sigma Olomouc, skladovali tu vodovodné čerpadlá a armatúry. Vtedy bola severná časť fasády zamurovaním uličných okien značne znehodnotená. Treba tiež spomenúť, že v dome v rokoch 1853 – 1858 býval významný český pedagóg a riaditeľ neďalekého cisárskeho štátneho reálneho gymnázia Jakub Drogoni. Neskôr rozľahlé nádvorie a široká brána domu slúžili aj ako zadný východ z niekdajšieho kina „Korzo“.