V Jakabovom paláci sídlilo aj ideologické centrum komunistov

V najbližších pokračovaniach nášho seriálu sa budeme zaoberať jednou z najkrajších budov Košíc – Jakabovým palácom. Aj keď o tejto významnej historickej pamiatke každý Košičan čo – to vie, ponúkame vám informácie, o ktorých ste možno ani netušili.

Prvá dvojica záberov približuje pohľad na palác z Mlynskej ulice. Historická pohľadnica bola vydaná v prvých rokoch 20. storočia. 

Mlynská ulica bola koncom 18. storočia nevýraznou, krátkou komunikáciou. V polovici 19. storočia sa o slovo prihlásila železnica, ktorej stanica na konci vznikajúceho parku dala tejto ulici celkom nový význam – spájala dopravný uzol s centrom mesta. 

Staršia zástavba postupe ustupovala a začali ju nahrádzať hodnotnejšie stavby, o ktorých tiež bude neskôr reč – nájomný dom Jeneyho, Maléterov dom, evanjelický chrám, na konci Mlynskej ulice prvá časť stavby hotela Európa (1870), postupne vznikali ďalšie reštaurácie, hostince a kaviarne. 

Mohutne sa rozvíjajúca lokalita dostala reprezentatívne „ukončenie“ výstavbou romantického novogotického paláca, ktorý si našiel miesto pri moste cez Mlynský jarok (náhon). Ideálne miesto pre sídlo Jakabovcov našiel Peter Jakab, hlava rodiny. 

Peter Jakab bol významným košickým podnikateľom v oblasti stavebníctva a majiteľ tehelne. Jeho firma reštaurovala v rokoch 1877 – 1896 aj Dóm sv. Alžbety. Práve táto zákazka ho inšpirovala k výstavbe rodinného sídla s prvkami gotickej architektúry. Na výstavbu paláca použil aj vyradené kamenné časti z katedrály.

Príbeh paláca je nesmierne zaujímavý. Peter Jakab ho postavil v rokoch 1899 až 1903 na základe projektu synov Árpáda a Gejzu.

Aj keď sa dodnes spája takmer výlučne s menom rodiny Jakabovcov, v originálnych plánoch z roku 1899 je uvedený ako objednávateľ zákazky Josef Schenka, košický lekár a člen mestského zastupiteľstva od roku 1873. Stavba však bola nakoniec postavená jednoznačne pre rodinné a firemné sídlo Jakabovcov. Rodina v ňom však bývala len zopár rokov. 

V roku 1908 budovu aj s pozemkom predali Hugovi Barkányimu, staviteľovi, ktorý stál za vznikom viacerých ikonických košických stavieb medzivojnového obdobia, okrem iného aj Mestského kúpaliska. Židovskú rodinu Barkányiovcov však stihol tvrdý úder vojnových udalostí – počas 2. svetovej vojny v rámci protižidovských zákonov budovu zhabal štát, niekoľko rokov bola opustená.

Pri päťstom výročí narodenia kráľa Mateja Korvína v roku 1943 nechalo vtedajšie vedenie mesta nainštalovať pamätnú tabuľu s erbom a havranom držiacim v zobáku prsteň, symbol Mateja Korvína, ktorý bol uhorským kráľom od roku 1458. 

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Pamätná tabuľa bola v období socializmu prekrytá inou tabuľou, ktorá oznamovala, že palác je sídlom Domu socialistických obradov. Odstránili ju po roku 1990. 

Ale vráťme sa k ďalšiemu využitu objektu. V apríli 1945 počas pobytu československej vlády na oslobodenom území tu bolo sídlo prezidenta republiky Edvarda Beneša. Jeho pobyt pripomína iná pamätná tabula na južnej strane paláca. Po roku 1948 bolo v honosnom paláci zriadené výchovné a ideologické centrum KSS s knižnicou politickej literatúry, sídlila v ňom aj mládežnícka organizácia Československý zväz mládeže.

V polovici 70. rokov minulého storočia bol objekt zrekonštruovaný na spomínaný Dom socialistických obradov – zriadili v ňom sobášnu sieň, v reprezentatívnych priestoroch prijímal primátor významné návštevy. 

V rokoch 1992-2000 v objekte sídlila Britská rada (British Council – medzinárodná organizácia Spojeného kráľovstva sprostredkujúca kultúrne vzťahy a príležitosti na vzdelávanie). 

V roku 2000 si nárok na Jakabov palác uplatnila Katarína Póšová, dcéra Huga Barkányiho. Reštitučný spor sa ťahá desaťročia a nádherná budova chátra. Mesto však zrekonštruovalo aspoň strechu, cez ktorú pretekalo.

O dalších zaujímavostiach Jakabovho paláca a blízkeho okolia, ktoré sa tiež rokmi menilo, sa dočítate už o týždeň v dalšom pokračovnaní nášho seriálu.

(Ľudovít Korotnoky)