Zbrojničná ulica dostala názov pred takmer 250 rokmi
Aký je vzťah obyvateľov Košíc k mestu, v ktorom žijú? A čo ho formuje? Veľa starých Košičanov tvrdí, že množstvo „gádžov“ z vidieka, ktorých v 60. rokoch minulého storočia do nášho mesta pritiahla práca vo Východoslovenských železiarňach, nemajú k nemu absolútne žiaden vzťah, a tak to aj vyzerá. Aj ja som starý Košičan. A vôbec to nevidím také čierne. Poznám obrovské množstvo mladých ľudí, deti i vnukov „privandrovalcov“, pre ktorých sú Košice ich domovom, mestom, ktoré milujú. A nevymenili by ho za nič iné. Aj im patrí nová rubrika – Košice včera a dnes. Raz týždenne, každý štvrtok, nájdete v našich novinách vzácne historické pohľadnice a fotografie, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. A navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si budete môcť porovnať s ich súčasným stavom. Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.
Dnešné návraty do slávnej histórie mesta odštartujeme na dnešnom Námestí Maratónu mieru. Fotografia z roku 1896 je dôkazom, že obidve budovy na rohu Hlavnej a Hviezdoslavovej stáli na tomto mieste už pred 120 rokmi. Na pláne mesta z roku 1841, teda o ďalších 55 rokov skôr, už táto severná časť Hlavnej ulice existovala. Jej vznik predurčoval komplex dvoch meštianskych domov na východnej strane (na snímke vľavo), ktoré dnes majú popisné čísla 117 a 121. Zaujímavú históriu má za sebou reprezentatívny klasicistický dvojpodlažný dom (na snímke vpravo, dnes č. 116). V roku 1850 ho dal postaviť zámožný občan, kominár, neskôr obchodník a staviteľ pecí Ľudovít Eisenmayer. Jeho monogram, štylizované písmená L. E., sú dodnes na kovovej tabuli upevnenej na zábradlí balkóna, čo poukazuje na to, že zrejme aj fasáda domu je dodnes pôvodná. Nehnuteľnosť viackrát zmenila majiteľa. Spomeňme aspoň Samuela Alexandra (1878 – 1934), ktorý tu zriadil predajňu lahôdok fungujúcu nepretržite až do 90. rokov minulého storočia. Na nároží v severnej časti budovy otvorili v roku 1929 lekáreň Glória. Pod názvom Maratón funguje dodnes, teda takmer 90 rokov.
Naproti malému Tescu, na rohu Hlavnej a Zbrojničnej ulice (dnes Hlavná č. 108), stojí pôvodne nájomný dom. Na jeho mieste bola kedysi stará zbrojnica. Nuž a ako vyplýva z plánu mesta z roku 1781, ulica, ktorá ústila na Hlavnú, už vtedy niesla názov Zbrojničná (Zeug Haus Gasse). Po rekonštrukcii v roku 1810 objekt slúžil ako sídlo štábu a boli v ňom byty pre dôstojníkov košickej vojenskej posádky. Tu sa v roku 1842 narodila Irma Rotter, primabalerína Národného divadla v Budapešti. V južnej časti rohovej budovy zriadil v roku 1879 František Korláth (1839 – 1927) lekáreň Salvador. V roku 1894 túto časť bývalej zbrojnice asanovali a na jej mieste postavilo mesto podľa projektov staviteľa Petra Jakaba nájomný dom s honosnými bytmi. V novej budove na rohu so Zbrojničnou prevádzkoval lekáreň už nový majiteľ Karol Elischer ml. a po ňom Martin Török. Lekáreň fungovala až do 60. rokov minulého storočia, keď v jej priestoroch zriadili mäsiareň (starší Košičania si budú určite pamätať na skvelý ovar, ktorý tam varili a podávali). Na opačnom, severnom rohu budovy, bol v 70. a 80. rokoch minulého storočia populárny gril Srdiečko s ochutnávkou vín. Po roku 1990 mesto budovu dlhodobo prenajalo spoločnosti Cassoviainvest.
Foto: archív jg, veja
Odporúčané články
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.