Zelený ostrov vyrástol na mieste starého trhoviska
V roku 1290 získalo mesto Košice od kráľa právo organizovať trhy a od roku 1347 malo aj neobmedzené právo generálneho skladovania tovarov zo zahraničia. Kupci tu platili clo i povinný tridsiatok a na trhu mohli platiť cudzou menou alebo aj zlatom. V Košiciach boli pravidelné týždenné trhy – najprv v nedeľu, neskôr pre protesty cirkvi v sobotu, ako aj výročné trhy – jarmoky. Tie organizovali päťkrát ročne, najznámejší z nich na sviatok sv. Alžbety. Trval tri dni a konal sa v dňoch 19. – 21. novembra. Dlhé stáročia bolo najväčšie trhovisko v meste severne od starého cintorína, medzi Urbanovou vežou a dnešným divadlom…
Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.
Na ostrove, ktorý vtedy vytvárali ramená Čermeľského potoka, stál na ploche trhoviska medzi bývalou radnicou a Urbanovou vežou už pred rokom 1650 dom obchodníkov, kde boli aj sklady pre kupcov. Ešte v roku 1781 na tomto mieste stáli dva objekty kupeckých krámov, ktoré slúžili aj ako priestor na divadelné predstavenia. Krámy zanikli v lete 1788, keď severne od nich začali stavať riadnu účelovú budovu divadla.
[ad][/ad]Na trhoch sa vymieňali produkty medzi mestom a vidiekom. Stretávali sa tu Slováci, Maďari a Nemci, sedliaci, remeselníci i mešťania – šľachta i obyčajný ľud. Hovorilo sa tu trojjazyčne, často však po slovensky, keďže svoje produkty ponúkali predovšetkým obyvatelia okolitých slovenských obcí. Na trhu pri Urbanovej veži predávali hlavne chlieb, perníky a mäsové výrobky chýrnych „škvarkárov“ z Košickej Novej Vsi. Od roku 1867 vyvíjala mestská rada snahy trh z centra mesta presunúť inam. Podarilo sa to iba čiastočne, keď v roku 1881 začal vznikať park medzi divadlom a Urbanovou vežou a trh zostal zredukovaný iba na priestranstve bezprostredne pri veži a pred vstupom do divadla. Trhovníci sa odtiaľ úplne vytratili až po roku 1918. Na ploche uprostred bývalého trhoviska sa v roku 1881 začal tvoriť park pod vedením mestského záhradníka Adolfa Uhla. Priestor medzi tzv. malou a veľkou promenádou postupne strácal trhovo-jarmočný charakter a získal funkciu okrasno-parkového prostredia.
Už pri zakladaní parku sa využili aj cudzokrajné dreviny pôvodom hlavne zo Severnej Ameriky. Dodnes tu na západnom okraji parku rastú hlavne mohutné platany javorolisté, beztŕňovec dvojdomý a nájdeme tu aj gledíčiu tŕňovú s jemnými listami, ktoré v jeseni získavajú svietivožlté zafarbenie. Koncepčne premyslený park sa stal zakrátko zeleným jadrom mesta a oázou pohody. Ďalšie úpravy hlavne kvetinového záhona sa v parku uskutočnili pod vedením Antona Brichacseka v roku 1901 po výstavbe nového divadla. Ako sa to podarilo, je zrejmé aj z pohľadnice z roku 1911. Na južnej strane zriadili studňu, ktorá bola zrušená až v polovici 30. rokov minulého storočia, keď uprostred parku zriadili vodotrysk. Ten v roku 1985 nahradili súčasnou hrajúcou fontánou. Plochu už v polovici 19. storočia nazývali Hlavné námestie, po roku 1867 aj Námestie slobody na pamiatku revolúcie z rokov 1848 – 1849. Vysadenú parkovú plochu nazvali v roku 1912 Éderovo námestie na počesť bývalého mešťanostu Edmunda Édera a trhové plochy pred divadlom a Urbanovou vežou naďalej nazývali Hlavným námestím (Fő Tér). Po roku 1918 bol celý priestor opäť Hlavným námestím. Po roku 1938 ho Maďari premenovali na Alžbetino námestie (Erzsébet tér) a od roku 1949 až do roku 1989 sa na mapách mesta uvádzal názov Leninovo námestie, ale máloktorý Košičan asi poznal park pod týmto menom. Od roku 1990 sa táto plocha opäť oficiálne uvádza ako Hlavné námestie.
foto: archív jg, iva
Odporúčané články
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.