Je tu čas na lečo

August bol plný papriky a paradajok. Jedli sme ich k chlebu s maslom či paštétou, nechýbali ani pri príprave rôzneho mäska, krájali sme ich do guľáša. Teraz, začiatkom septembra, nastal čas uložiť si túto zeleninu na zimu. Jednoducho, je čas na lečo.

Klasický recept je notoricky známy, ale prečo si ho nepripomenúť? Originálna maďarská autentická receptúra nepozná pridané vajíčka, ale býva trochu ostrejšia, než je u nás zvykom. Lečo (okrem priamej konzumácie) sa používa ako základ pre guľášovú polievku alebo v kombinácii s hovädzím mäsom do perkeltu. Chutí počas celého roka, preto spôsob jeho konzervovania je dobré vedieť a nenechať sa obmedzovať iba letom a práve pozbieranou úrodou paradajok a paprík. Podoba leča sa môže zľahka meniť, ale základ by mal zostať rovnaký. Papriky – paradajky – cibuľa – tuk – štipka mletej papr iky – soľ. S týmito ingredienciami si pri príprave zeleninovej delikatesy vystačíte.

Legendárna lahôdka  

Ak by ste chceli vedieť niečo z histórie, tak už v kuchárskej knihe od Marie Úlehlovej – Tilschovej – Rok v české kuchyni z roku 1959 nájdeme dva recepty na prípravu tohto jedla. Prvý recept nazvaný jednoducho lečo sa podobá tomu klasickému maďarskému, avšak sa v ňom neodporúča použitie mletej papriky. Autorka kladie gazdinkám na srdce, že lečo sa nikdy nepodlieva, ale na podusenú cibuľu s paprikou sa v malých čiastkach pridávajú pokrájané paradajky. Jedlo dusíme tak dlho, kým nebude paprika mäkká. Druhý recept v knihe je Slovenské lečo. Základ je opäť rovnaký, ale na samý záver sa nepridávajú vajíčka, ale jedlo sa zahustí zátrepkou z kyslej smotany, v ktorej sa rozmieša lyžica hladkej múky.

Chutné varianty

V maďarskej kuchyni však nájdeme aj iné varianty, napr. s hubami, so slaninou, s cesnakom, klobásou, ryžou, kapustou aj tekvicou a, samozrejme, aj s pikantnými klobáskami. Vo všeobecnosti sa však u nás lečo pripravuje s vajcom. Prečo si ho však trochu neobmeniť a nenájsť aj iné, nové chute? V Taliansku majú svoju peperonatu (vynikajúca toskánska receptúra), vo Francúzsku ratatouille, v Španielsku pripravujú jedlo s názvom samfaina. Hoci sú názvy rozdielne, všetky jedlá majú jedno spoločné. Sú pripravené z tých najlepších sezónnych surovín – paradajok a papriky. Do leča sa preferujú papriky zelené, ale neberte to ako dogmu. Môžu sa použiť aj tzv. biele, ale aj sladké farebné.

Lečo pečené v rúre

Ako na to: 

Do keramickej zapekacej misy nakrájajte na kúsky papriky a paradajky. Ak vám prekážajú šupky z paradajok, hoďte ich na chvíľu do vriacej vody a potom prudko ochlaďte ľadovou vodou. Paradajky potom jednoducho ošúpete. Keď bude zapekacia miska plná zeleniny, pridajte kúsok tymianu alebo majoránky. Potom ošúpte a nakrájajte na hrubšie kúsky cibuľu a všetko dobre premiešajte. Osoľte, okoreňte čiernym korením a pokvapkajte kvalitným olivovým olejom. Vložte do vyhriatej rúry a nechajte, aby zelenina pustila šťavu.

Trvá to asi 20 minút. Potom teplotu znížte a duste, kým sa vyvarí všetka voda. Kto chce, môže zahustiť vajcom a pridať opečenú klobásku. Ale najlepšie chutí bez vajec a klobásy. Ak chcete lečo konzervovať, tak tento spôsob je ideálny. Horúce rozdusené lečo (bez vajec a klobásy) naložte do fliaš na zaváranie, uzavrite viečko, obráťte hore dnom a uložte pod deku. Na druhý deň stačí odložiť do špajze či pivnice.

Ak budete mať chuť na kúsok leta napríklad v decembri či januári, stačí otvoriť fľašu.

Foto: Shutterstock