Jeden z najvýznamnejších výtvarníkov Košíc daroval svoj majetok mestu

Možnože nie všetky zuby sú vaše. Tie ostatné potom máte od zubného laboranta. A to je vzácny človek, umelec aj technik zároveň. Po jeho zásahu si môžete dovoliť žuť aj žiť (s úsmevom).

Aj jeden z najznámejších košických sochárov minulého storočia, ktorého 25. výročie úmrtia si tohto roku pripomíname, pracoval istý čas ako zubný technik. Bol ním za mladi, do roku 1945, keď ešte nemal dosť sochárskych objednávok a ani nebol taký známy. No pri jeho talente a schopnostiach bolo len otázkou času, kedy sa z neho stane jeden z najvýznamnejších (nielen) košických umelcov.

Učiteľ život

Keď Vojtech Löffler zazrel vo svojom okolí niečo pozoruhodné, hneď rozpoznal, čo z toho môže jeho pričinením vzniknúť. Potom už danému materiálu iba šikovne dopomohol k tomu, aby sa zvečnil ako umelecké dielo.

Toto ho naučil život. Nemal totiž sochárske vzdelanie, pracoval na sebe sám. Kdekoľvek bol. Precestoval veľa krajín, dlhšie sa zdržal v Sovietskom zväze (nútene), v USA a v Kanade. Všade sa čomusi priučil, niečo objavil, hovoril jedným zo šiestich jazykov, ktoré ovládal.

Múzeum majstra

Keďže nemal deti so svojou prvou manželkou, ktorá zomrela, a ani s druhou, rozhodol sa, že jeho majetok, diela i dom zdedí mestská časť Košice-Staré Mesto. Tak vzniklo jedno z najmenších múzeí na Slovensku – Múzeum Vojtecha Löfflera na Alžbetinej ulici č. 20. To predstavuje nielen pamätnú izbu majstra, ale najmä vyše 2000 jeho prác a kopu vecí, ktoré zozbieral. Ostatné Löfflerove diela sú roztrúsené po svete a prístupné aj bez platenia.

Úplne najbližšie od múzea máme bustu Františka II. Rákócziho na severnej stene Dómu sv. Alžbety (v smere od Urbanovej veže). Spolupracoval na jednom z pamätníkov osloboditeľom (Neznámy vojak) na Námestí osloboditeľov (bližšie k OC Dargov). Ďalšie sú napríklad na Dukle, na Dargove (spolu 15), reštauroval aj Morový stĺp Immaculata na Hlavnej ulici v Košiciach. Najvzdialenejšie diela by sme našli až v Amerike.

Čítajúci študent

Načo však chodiť tak ďaleko? Aj tak by ste tam nenašli takú pozoruhodnosť, ako v košickej mestskej časti Šaca. Löfflerovu pieskovcovú sochu z roku 1963 s názvom Čítajúci študent. Tá je na tom najsprávnejšom mieste. Naznačuje, kadiaľ sa chodí do šačianskej pobočky Verejnej knižnice Jána Bocatia. Zároveň pripomína, aké kvantá svojich živých rovesníkov mával v Šaci tento kamenný študent.

Za zlatej éry (koncom 60. rokov) bolo v Šaci ubytovaných takmer 1500 učňov v šiestich osempodlažných budovách domovov mládeže hutníckeho učilišťa. K tomu treba prirátať stovky tých, čo nebývali na internátoch i okolo 700 žiakov základnej školy. Ináč, ktovie, či je náhoda, že Löfflerov študent zaujal polohu podobnú soche slávneho Augusta Rodina (1840-1917) Mysliteľ. Akurát, že ten Löfflerov sa obliekol a do ruky si vzal knihu.

Foto: Veronika Janušková