Kamenných mužíčkov stavia už päť rokov

Inukšuk, valhalla či jednoducho, kamenný mužíček. Pôvodne sa stavali ako orientačné body v krajine. Stavbe presne vybalansovaných kameňov sa venuje aj Rado Van Ladomerský (47), ktorý striedavo žije a tvorí v Šamoríne a v Košiciach.

S jeho tvorbou sa Košičania môžu práve v tomto čase stretnúť pri ťahanovskom moste.

„Pri Hornáde som prvú valhallu postavil 10. apríla počas rannej prechádzky. Na druhý deň sa ku mne pridal môj kamarát a kolega Marek so svojím synom Mišom. Ale po príchode k Hornádu bolo jasné, že som niekoho inšpiroval, lebo sa tam nachádzalo viac skulptúr ako v piatok po mojom odchode. Aj v nedeľu som ráno niečo dotvoril, niečo opravil a hlavne som sa čudoval, koľko toho tam zrazu bolo,“ hovorí umelec, ktorý takéto dielka stavia pri Dunaji už päť rokov. Spoločnosť mu pri tvorbe robí jeho pes a vodné vtáctvo. 

Svet meditácie

Valhalla je v staronordickej mytológii miesto, kde prebývajú duše padlých hrdinov.

„Okrem toho je pre mňa vždy výzvou vybalansovať a dať do rovnováhy kamene, ktoré na prvý pohľad nie je možné spojiť. Čím absurdnejší tvar a veľkosť kamene majú, tým je to väčšia výzva položiť ich na seba a vybalansovať. Čo kto vidí v tých kamenných skulptúrach, je iba na ňom,“ predstavuje svoju činnosť Ladomerský, pre ktorého je to jeho svet meditácie. „Tam unikám relaxovať, precvičiť si svoju trpezlivosť a svoju motoriku. Pri tvorbe v prírode si dokonale vyčistím hlavu.“

Ako dlho sa tvorí jedna valhalla? „Trvá to v priemere od 20 min do jednej hodiny. Niekedy stačí malý závan vetra a všetko, čo som vytvoril, sa v momente rozpadne…“ 

Prírodu skôr chráni

Ale ani takáto tvorba nie je bezproblémová. Tvorcov kamenných mužíčkov je vo svete veľa a kritizujú ich hlavne ochrancovia prírody. Tvrdia, že sa touto činnosťou môžu zničiť obydlia zvierat a hlavne, že sa mení a narúša ráz prírody.

„Súhlasím s ochrancami prírody, že prírodu si musíme chrániť. Nikdy som žiadnu valhallu nevytvoril v chránenej krajinnej oblasti, alebo na chránenom území. Nikdy som nevyberal kamene z rieky alebo potoka. Vždy nosím pri sebe vrece na odpadky a z daného miesta a jeho okolia vyzbieram odpadky, ktoré tam zanechajú iní,“ konštatuje Rado Ladomerský. Pri Dunaji tvorí kamenných mužíčkov na umelo vytvorenej hrádzi Gabčíkovského vodného diela zo zvyškov kameňa, ktorý bol použitý ako stavebný materiál, aj v Hornáde ide o umelo navozený kameň k mostovému pilieru.

„Keďže sa jedná o dočasne dielo, lebo časom sa o jeho rozpad postará príroda sama, tak tie kamene skončia na mieste, z ktorého som ich zdvihol. Príroda je dynamický organizmus, všetko je v nej v pohybe, ja svojou tvorbou do nej nezasahujem trvalo ani agresívne. Celá tvorba prebieha bez akýchkoľvek iných, cudzích predmetov alebo spojív.“

Kto je Rado Van Ladomerský?

Podľa výtvarného kritika Vladimíra Valentíka je umelec Rado Van Ladomerský postmodernistický nomád. „Ide tu o svojrázny umelecký nomádizmus, v rámci ktorého sa dokáže podľa vlastného cítenia a potreby štýlovo transformovať vo svojom výtvarnom umeleckom prejave,“ uvádza kritik a dodáva, že autor tvorí pop artistické portréty v duchu Andyho Warhola suchým pastelom a akrylovými farbami.
 

Zaujímavé sú aj jeho ilustrácie o vymyslenej rodine Perlenschlips a ich rodinných miláčikoch. „V treťom smere na brehoch Dunaja vytvára konceptuálne umelecké diela, kamenné objekty – valhally, v ktorých nám odhaľuje prírodu základných kozmických prvkov, kameňa a vody, v ich elementárnom stave, a tak nás vracia k podstate Univerza.“

 
[ad2][/ad2]