Koľko minie priemerný Slovák ročne v reštauráciách?
Priemerný Slovák nechá v reštaurácii, kantíne, kaviarni či v bare približne 500 eur ročne.
Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, s odvolaním sa na najaktuálnejšie údaje Eurostatu a Štatistického úradu SR.
Slováci v roku 2018 prejedli „mimo domu“ spolu 2,7 miliardy eur. V prepočte na jedného obyvateľa to ročne znamená 500 eur. Stravovanie v reštauráciách, kantínach, ale aj návštevy kaviarní, barov či čajovní tak uberajú Slovákom z ich rodinných rozpočtov 5,4 %. Na hrubom domácom produkte (HDP) mali výdavky na stravovacie služby 3 % podiel.
„V roku 2008 minuli našinci na stravovanie mimo domova 2,2 miliardy eur, čo v prepočte na obyvateľa predstavovalo 400 eur ročne. Desaťročie dozadu tieto výdavky predstavovali z celkových výdavkov domácností 5,9 % a na HDP krajiny sa podieľali 3,3 %,“ porovnala Sadovská.
Aj v prípade výdavkov na stravovacie služby podľa nej existujú na Slovensku regionálne rozdiely súvisiace s výškou príjmov, mierou nezamestnanosti a celkovo životnou úrovňou. S nárastom cien potravín, ale aj energií idú ruka v ruke aj vyššie ceny za stravovanie mimo domova.
Na Slovensku sa za posledných 10 rokov zvýšila výmera a dostupnosť stravovacích zariadení. „V roku 2017 bol počet miest za stolom v pohostinstvách na úrovni 104-tisíc. Oproti roku 2007 ide o neprehliadnuteľný 51-percentný nárast, nakoľko vtedy bol počet miest za stolom vykázaný na úrovni 69-tisíc. Najviac možností stravovania sa mimo domova ponúkajú reštaurácie a jedálne so samoobsluhou, spolu vyše 70-tisíc miest,“ vyčíslila analytička.
[ad][/ad]Dôvod rastúceho trendu
Jedným z dôvodov rastúceho trendu je podľa Sadovskej zvýšenie počtu nákupných centier a komerčných administratívnych budov, predovšetkým v hlavnom meste, ale aj v ostatných krajských či okresných mestách. Nákupné a biznis centrá ponúkajú okrem nakupovania a kancelárskych priestorov aj možnosť stravovania sa či posedenia pri káve.
„Rozdiely vo výdavkoch na stravovacie služby sú v jednotlivých ekonomikách EÚ neprehliadnuteľné.
Kto míňa najviac?
Najvyššie sumy za stravovanie mimo svojho domova vynakladajú v prepočte na obyvateľa Íri (2 880 eur), nasledujú Rakúšania (2 430 eur) a Španieli (2 020 eur),“ priblížila.
Naopak, najmenej nechávajú ročne v reštauráciách, baroch či kaviarňach Rumuni (120 eur), Poliaci (220 eur) a Bulhari (230 eur). „V rámci V4 viac ako my nechali v roku 2018 v stravovacích zariadeniach v prepočte na obyvateľa Česi (620 eur), ale aj Maďari (510 eur),“ doplnila analytička.
Sadovská dodala, že za posledné desaťročie sa najvýraznejšie zvýšili výdavky na stravovacie služby (v eurách v prepočte na obyvateľa) v Litve, Bulharsku a na Malte, a to viac ako dvojnásobne. Naopak, Rumuni zaznamenali pokles týchto výdavkov, a to o 8 %. V EÚ aj eurozóne za posledných desať rokov narástli výdavky na stravovacie služby zhodne o 22 %.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Tento tradičný recept na pečeného králika s cesnakovou omáčkou, špenátom a pečenými zemiakmi kombinuje jemné, šťavnaté mäso so sviežimi prílohami a výraznou cesnakovou chuťou. Ide o klasické slovenské jedlo, ktoré je skvelou voľbou na slávnostný obed alebo rodinné stretnutie.
Grilovaný baklažán v kombinácii so sviežou paradajkovou omáčkou a lahodným halloumi je ideálnym receptom na ľahké a výživné jedlo. Tento jednoduchý pokrm je vhodný ako hlavné jedlo alebo ako príloha na letné grilovanie.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
