Košickí výskumníci z UPJŠ sledujú psychiku ľudí počas pandémie

Viac ako 80 percent obyvateľov Slovenska znepokojuje stav národného hospodárstva spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19. Približne 58 percent sa obáva o finančný príjem a budúce pracovné príležitosti. Vyplýva to z prvých výsledkov výskumu v rámci medzinárodného projektu, do ktorého sa zapojil tím Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

V pondelok o tom informoval Marián Gladiš z FF UPJŠ.

Celosvetový projekt s názvom COVIDiSTRESS Global Survey sa realizuje pod záštitou Aarhuskej univerzity v Dánsku. Plánom je zmapovať všetky faktory, ktoré môžu ovplyvňovať psychiku a rozhodovanie ľudí počas aktuálnej pandémie.

„Na výskume spolupracujú vedci z celého sveta v rámci projektu otvorenej vedy. Medzinárodná štúdia sa zameriava na rôzne aspekty psychického prežívania situácie spojenej s pandémiou infekčného ochorenia COVID-19. Uskutočňuje sa v 48 jazykoch v krajinách po celom svete, vďaka tomu budeme môcť porovnať zistenia z rôznych štátov naprieč planétou,“ priblížila členka košického vedeckého tímu a psychologička Jana Nezkusilová.

Výhodou štúdie je podľa nej viacjazyčnosť, čo umožňuje, aby sa k aktuálnej problematike vyjadrili aj ľudia žijúci na Slovensku, ktorí nehovoria po slovensky.

Výsledky výskumu 

Prvá fáza zberu dát na Slovensku sa realizovala pred Veľkou nocou (10. – 13. 4.). „Na náš dotazník odpovedalo 446 ľudí, z nich 80 percent žien a 20 percent mužov. Priemerný vek respondentov bol 40 rokov – 74,3 percenta opýtaných bolo zamestnaných, 10,6 percenta tvorili študenti a 8 percent dôchodcovia,“ uviedla Nezkusilová.

Podľa výsledkov prijaté opatrenia vlády považovalo za primerané 36,3 percenta respondentov, 15,1 percenta ich označilo za mierne a 48,6 percenta opýtaných si myslelo, že opatrení je priveľa. Dôležitou súčasťou výskumu je zisťovanie príčin prežívaného rozrušenia a znepokojenia, ktoré súvisia so súčasnou situáciou. Až 80,4 percenta opýtaných znepokojuje stav národného hospodárstva spôsobený pandémiou koronavírusu, 73,2 percenta je znepokojených z neznalosti, ako dlho budú trvať súčasné opatrenia a obmedzenia.

Ďalších 72 percent opýtaných znepokojuje riziko, že sa oni alebo niekto, koho poznajú, dostanú do nemocnice či zomrú, resp. že sa nakazia koronavírusom. Približne 58 percent účastníkov sa obáva o svoj finančný príjem a rovnako veľká skupina respondentov o budúce pracovné možnosti. Ako prekvapujúce možno podľa výskumníkov hodnotiť zistenie, že len 20 percent ľudí znepokojuje fakt, že sa nemôžu zúčastňovať na náboženských aktivitách.

„Môžeme teda konštatovať, že respondenti sa obávajú prevažne o ekonomiku štátu, o svoj príjem a o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Znepokojuje ich aj nedostatok kultúry alebo pohybu. Naopak, len malé percento opýtaných znepokojuje neznalosť, čo robiť v snahe o znižovanie šírenia vírusu,“ konkretizuje Nezkusilová.

Čo pomáha ľuďom zvládať nepríjemné pocity?

Košickí výskumníci analyzovali aj to, čo pomáha ľuďom zvládať nepríjemné pocity súvisiace s pandemickou situáciou. Najviac ľudí – 94,6 percenta opýtaných využíva telefonické rozhovory a iné formy kontaktu na diaľku s rodinou a priateľmi. Náboženstvo pomáha zvládať pocit nepohody 41 percentám respondentov. Najmenej používanou stratégiou je hranie počítačových hier – označila ju necelá štvrtina opýtaných.

„Náš výskum pokračuje a budeme radi, ak sa na ňom zúčastníte,“ pozýva budúcich účastníkov vedecký tím. Dotazník aj v slovenčine je dostupný na webovej adrese.

(TASR)