Ľudia považujú ovládanie cudzích jazykov za dôležité, aby dosiahli úspech
Až 85 percent respondentov si myslí, že ovládať cudzie jazyky je dôležité, aby dosiahli v živote úspech. Skutočnosť usilovne pracovať označilo za dôležité 82,7 percent opýtaných a byť ambicióznym 80 percent. Vyplýva to z výskumu Sociálne nerovnosti, ktorý bol realizovaný v rámci zapojenia Slovenskej republiky do programu medzinárodného komparatívneho výskumu – International Social Survey Programme (ISSP).
Z výskumu podľa Oľgy Gyarfášovej z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského (UK) v Bratislave vyplýva, že najdôležitejšími faktormi sú tie, na ktoré má jednotlivec dosah a môže ich ovplyvniť.
„Predstavy verejnosti môžeme porovnať za obdobie takmer 30 rokov akcelerovaných spoločenských zmien. V porovnaní so začiatkom 90. rokov minulého storočia váha týchto faktorov výrazne stúpla. Jasne to ukazuje, že vnímanie sa posunulo k možnostiam dosiahnutia životného úspechu, ktoré sú postavené na osobnej zodpovednosti,“ uviedla Gyarfášová.
[ad][/ad]Dobré vzdelanie a cudzie jazyky
Ľudia za najdôležitejšie činitele úspechu považujú znalosť cudzích jazykov, usilovnú prácu, talent, ambície a dobré vzdelanie. Zásadný nárast nastal predovšetkým v prípade dobrého vzdelania, a to nielen v dlhšej retrospektíve (vzdelanie ako podstatný a veľmi dôležitý faktor životného úspechu stúpol z 30 na 74 percent), ale aj v porovnaní s výsledkami za rok 2009 (nárast zo 69 na 74 percent).
Výskum ISSP opakovane podľa slov Gyarfášovej potvrdzuje, že výrazná väčšina slovenskej verejnosti (okolo 90 percent) sa dlhodobo prikláňa k názoru, že rozdiely v príjmoch sú v našej spoločnosti príliš veľké a vláda by mala zmierňovať rozdiely v zárobkoch medzi tými, ktorí zarábajú veľa a tými, ktorí zarábajú málo.
Rozdiel medzi bohatými a chudobnými?
„Napriek tomu väčšina verejnosti nevníma konflikt medzi bohatými a chudobnými ako vyostrený. Oproti roku 2009 sa dokonca jeho vnímaná ostrosť oslabila,“ ozrejmila Gyarfášová. Z výskumu vyplýva, že najvýraznejší je dlhodobo vnímaný konflikt medzi nerómskou väčšinou a rómskou menšinou. Jeho závažnosť však za uplynulú dekádu mierne ustúpila. Podobne je tomu aj v prípade vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi.
Súčasťou výskumu bol aj modul medzinárodného projektu Komparatívne štúdie volebných systémov. Tento povolebný výskum sa na Slovensku realizoval tretíkrát, vždy po parlamentných voľbách 2010, 2016 a 2020. Zber dát realizovala agentúra Kantar Slovakia na vzorke 1 003 respondentov v období od 10. júna do 31. augusta 2020.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie, dožívali sme sa menej rokov a výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989.
Veľa ľudí je presvedčených, že atramentové tlačiarne sú oveľa vhodnejšie na príležitostnú tlač, pretože sú lacnejšie. Pravdou však je, že ak tlačíte predovšetkým textové dokumenty, nie je problém nájsť v súčasnosti kvalitné, ale hlavne lacné laserové modely. Že neviete, ktoré laserové tlačiarne stoja za to? To je v poriadku. V nasledujúcich riadkoch vám dáme niekoľko tipov.

