Ľudia považujú ovládanie cudzích jazykov za dôležité, aby dosiahli úspech

Až 85 percent respondentov si myslí, že ovládať cudzie jazyky je dôležité, aby dosiahli v živote úspech. Skutočnosť usilovne pracovať označilo za dôležité 82,7 percent opýtaných a byť ambicióznym 80 percent. Vyplýva to z výskumu Sociálne nerovnosti, ktorý bol realizovaný v rámci zapojenia Slovenskej republiky do programu medzinárodného komparatívneho výskumu – International Social Survey Programme (ISSP).

Z výskumu podľa Oľgy Gyarfášovej z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského (UK) v Bratislave vyplýva, že najdôležitejšími faktormi sú tie, na ktoré má jednotlivec dosah a môže ich ovplyvniť.

„Predstavy verejnosti môžeme porovnať za obdobie takmer 30 rokov akcelerovaných spoločenských zmien. V porovnaní so začiatkom 90. rokov minulého storočia váha týchto faktorov výrazne stúpla. Jasne to ukazuje, že vnímanie sa posunulo k možnostiam dosiahnutia životného úspechu, ktoré sú postavené na osobnej zodpovednosti,“ uviedla Gyarfášová.

Dobré vzdelanie a cudzie jazyky 

Ľudia za najdôležitejšie činitele úspechu považujú znalosť cudzích jazykov, usilovnú prácu, talent, ambície a dobré vzdelanie. Zásadný nárast nastal predovšetkým v prípade dobrého vzdelania, a to nielen v dlhšej retrospektíve (vzdelanie ako podstatný a veľmi dôležitý faktor životného úspechu stúpol z 30 na 74 percent), ale aj v porovnaní s výsledkami za rok 2009 (nárast zo 69 na 74 percent).

Výskum ISSP opakovane podľa slov Gyarfášovej potvrdzuje, že výrazná väčšina slovenskej verejnosti (okolo 90 percent) sa dlhodobo prikláňa k názoru, že rozdiely v príjmoch sú v našej spoločnosti príliš veľké a vláda by mala zmierňovať rozdiely v zárobkoch medzi tými, ktorí zarábajú veľa a tými, ktorí zarábajú málo.

Rozdiel medzi bohatými a chudobnými? 

„Napriek tomu väčšina verejnosti nevníma konflikt medzi bohatými a chudobnými ako vyostrený. Oproti roku 2009 sa dokonca jeho vnímaná ostrosť oslabila,“ ozrejmila Gyarfášová. Z výskumu vyplýva, že najvýraznejší je dlhodobo vnímaný konflikt medzi nerómskou väčšinou a rómskou menšinou. Jeho závažnosť však za uplynulú dekádu mierne ustúpila. Podobne je tomu aj v prípade vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi.

Súčasťou výskumu bol aj modul medzinárodného projektu Komparatívne štúdie volebných systémov. Tento povolebný výskum sa na Slovensku realizoval tretíkrát, vždy po parlamentných voľbách 2010, 2016 a 2020. Zber dát realizovala agentúra Kantar Slovakia na vzorke 1 003 respondentov v období od 10. júna do 31. augusta 2020.

(TASR)