Najstarší známy staviteľ (z) Košíc

Nevedno kde, ale vieme, že asi v prvej polovici 15. storočia, sa narodil chlapec, ktorému dali meno Štefan. Vyučil sa za kamenára a vyškolil sa u viedenských majstrov, čo budovali Dóm sv. Štefana vo Viedni.

Na vandrovku (teraz by sme povedali: na stáž) sa vydal do Kolína nad Rýnom. Do Košíc prišiel z Budína niekedy pred rokom 1460. U nás obsadil post majstra košickej stavebnej huty. Treba pripomenúť, že stredoveká stavebná huta nesúvisela s metalurgiou, ale stavala kostoly „na kľúč“. Mala svoje interné predpisy, recepty, ako aj tajomstvá i rituály.

Vážený občan mesta

Kamenár Štefan pôsobil v Košiciach s prestávkami v 60. až 80. rokoch 15. storočia. V košickom kostole sv. Alžbety vystaval kráľovský balkón (1462), dve južné kaplnky a jednu severnú (zbúranú v 19. storočí) i 16 metrov vysoké pastofórium, podľa mnohých najkrajšie na Slovensku. A možno aj južnú vežu. Stal sa váženým občanom mesta Košice, členom mestskej rady a vlastnil tu dva domy.

Majster nad majstrov pracoval aj mimo Košíc – na projektoch chrámu sv. Egídia v Bardejove a tiež v Gelnici. Neskôr sa presťahoval do Budína, odkiaľ ako kráľovský staviteľ kráľa Mateja Korvína dochádzal pracovať aj na hrad Diosgyőr. Zomrel asi v roku 1498.

Ťarcha zodpovednosti

Pravdepodobne je to on, kto sa na nás díva z piliera v južnej kaplnke Dómu sv. Alžbety – Kaplnke Mettercie, veď ju ukončili v roku 1477, teda za jeho šéfovania. Na vyobrazení má v rukách stavebné plány a na pleciach v podobe pilieru ťarchu zodpovednosti za celú stavbu.

Podobne, ale farebnejšie, zobrazili kamenára Štefana na stĺpe chrámu aj v Bardejove. No zrejme i tam ho volali kamenár Štefan z Košíc. Jeho polopostava tak tvorí doposiaľ jeden z pozoruhodných detailov bardejovského chrámu i čerstvo (z) rekonštruovaného nášho Dómu sv. Alžbety. A stretnúť sme sa s ním mohli aj osobne – v dnes už neexistujúcom Múzeu voskových figúr v Urbanovej veži.

Foto: Štefan Čaplovič