Inzercia

Neobvyklá galéria

Za socializmu platil v Československu pozoruhodný zákon. Keď sa stavala nová verejná stavba, jedno až štyri percentá z jej rozpočtu museli venovať umeniu vo verejnom priestore.  Podobne to platilo pre sídliská a verejné priestranstvá. Aj preto na sídliskách Terasa, Dargovských hrdinov (Furči) alebo na Sídlisku nad jazerom nájdeme i teraz desiatky sôch z onej éry.  Diela vo verejnom priestore

KOŠICE:DNES

Za socializmu platil v Československu pozoruhodný zákon. Keď sa stavala nová verejná stavba, jedno až štyri percentá z jej rozpočtu museli venovať umeniu vo verejnom priestore. 

Inzercia

Podobne to platilo pre sídliská a verejné priestranstvá. Aj preto na sídliskách Terasa, Dargovských hrdinov (Furči) alebo na Sídlisku nad jazerom nájdeme i teraz desiatky sôch z onej éry. 

Diela vo verejnom priestore

Ďalšie, nielen sochy, ale i mozaiky či maľby, by sme ponachádzali vo  vestibuloch úradov, bývalých národných výborov, krajskej politickej školy (z ktorej je už teraz geriatrické centrum) a v rôznych zdravotníckych zariadeniach, pravda len tých, ktoré boli vybudované za socializmu či veľmi krátko po ňom.

Umenie v nemocnici

Miestom s najväčšou koncentráciou umeleckých diel 70. a 80. rokov je v Košiciach s výnimkou galérií „Nová nemocnica“, presnejšie jej poliklinika a hneď vedľa stojaca Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika.

Len čo do polikliniky vojdete, naľavo od vrátnice trčí zo steny biela ruža z mramoru. Tá vás symbolicky privíta. Ruža zároveň poľudšťuje strohé až sterilné chodby polikliniky. No takýto zámer, aby sa človek necítil ako v nemocnici, je dodržaný aj pri všetkých ostatných umeleckých dielach. Veď už na pozadí ruže je čosi tmavozelené, čo nám pripomína tatranskú prírodu, presnejšie kosodrevinu. A hore zasa drevený strop namiesto bieleho.

Mreže od Arpáda Račka tvoria kolorit celého prvého poschodia polikliniky. / Foto: Veronika Janušková
Mreže od Arpáda Račka tvoria kolorit celého prvého poschodia polikliniky. / Foto: Veronika Janušková

Farebný svet

Aby sa človek v bielom prostredí cítil optimistickejšie, napomáhajú tomu aj farby. Na mozaikách polikliniky v podaní Herty Ondrušovej-Viktorínovej je ich habadej. Podobné mozaiky od tejto autorky nájdeme zachované a zreštaurované aj v bývalej plavárni, čiže Kunsthalle, na Luníku II a inde. Ondrušová-Viktorínová bola síce rodená Ostraváčka, no žila v Košiciach na Národnej triede.

Hoci som spomenul len niekoľko diel od troch autorov, celkový počet umelcov podieľajúcich sa na výzdobe polikliniky Novej nemocnice a lekárskej fakulty je takmer 30 a celkový počet diel až okolo 50.

Československá špička

Najmä v prípade polikliniky pri Novej nemocnici a lekárskej fakulty ide o diela renomovaných československých umelcov 70. a 80. rokov. Ich národnostný pomer Čechov a Slovákov je pritom regulovaný na 1:1. Takto to bolo dohodnuté už vopred pri výstavbe Novej nemocnice. O tom, kto vytvorí menšie diela, mohli si rozhodnúť architekti sami. Väčšie sa museli realizovať cez celorepublikový konkurz. A tak sa dostal do Košíc Benjamín Hejlek, ktorý dával čoraz viac skla do architektúry, pražská sochárka Eva Springerová, jeden z najvýznamnejších slovenských grafikov 20. storočia Orest Dubay starší, keramikár Pravoslav Rada (s manželkou), ktorý vytvoril artefakty aj pre EXPO 1958 v Bruseli.  

V poliklinike Novej nemocnice nájdeme aj diela košického akademického sochára Arpáda Račku, veľkého slovenského konštruktivistu Milana Dobeša, sochára Vojtecha Môťovského, akademického maliara Ľudovíta Fullu, keramikára a sochára Imricha Vaneka. Nuž, pred návštevou lekára sa poobzerajte okolo seba. Do ambulancie vstúpite dobre naladení!

Milan Kolcun
Foto: Veronika Janušková