Neobvyklá galéria
Za socializmu platil v Československu pozoruhodný zákon. Keď sa stavala nová verejná stavba, jedno až štyri percentá z jej rozpočtu museli venovať umeniu vo verejnom priestore.
Podobne to platilo pre sídliská a verejné priestranstvá. Aj preto na sídliskách Terasa, Dargovských hrdinov (Furči) alebo na Sídlisku nad jazerom nájdeme i teraz desiatky sôch z onej éry.
Diela vo verejnom priestore
Ďalšie, nielen sochy, ale i mozaiky či maľby, by sme ponachádzali vo vestibuloch úradov, bývalých národných výborov, krajskej politickej školy (z ktorej je už teraz geriatrické centrum) a v rôznych zdravotníckych zariadeniach, pravda len tých, ktoré boli vybudované za socializmu či veľmi krátko po ňom.
Umenie v nemocnici
Miestom s najväčšou koncentráciou umeleckých diel 70. a 80. rokov je v Košiciach s výnimkou galérií „Nová nemocnica“, presnejšie jej poliklinika a hneď vedľa stojaca Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika.
Len čo do polikliniky vojdete, naľavo od vrátnice trčí zo steny biela ruža z mramoru. Tá vás symbolicky privíta. Ruža zároveň poľudšťuje strohé až sterilné chodby polikliniky. No takýto zámer, aby sa človek necítil ako v nemocnici, je dodržaný aj pri všetkých ostatných umeleckých dielach. Veď už na pozadí ruže je čosi tmavozelené, čo nám pripomína tatranskú prírodu, presnejšie kosodrevinu. A hore zasa drevený strop namiesto bieleho.
Farebný svet
Aby sa človek v bielom prostredí cítil optimistickejšie, napomáhajú tomu aj farby. Na mozaikách polikliniky v podaní Herty Ondrušovej-Viktorínovej je ich habadej. Podobné mozaiky od tejto autorky nájdeme zachované a zreštaurované aj v bývalej plavárni, čiže Kunsthalle, na Luníku II a inde. Ondrušová-Viktorínová bola síce rodená Ostraváčka, no žila v Košiciach na Národnej triede.
Hoci som spomenul len niekoľko diel od troch autorov, celkový počet umelcov podieľajúcich sa na výzdobe polikliniky Novej nemocnice a lekárskej fakulty je takmer 30 a celkový počet diel až okolo 50.
Československá špička
Najmä v prípade polikliniky pri Novej nemocnici a lekárskej fakulty ide o diela renomovaných československých umelcov 70. a 80. rokov. Ich národnostný pomer Čechov a Slovákov je pritom regulovaný na 1:1. Takto to bolo dohodnuté už vopred pri výstavbe Novej nemocnice. O tom, kto vytvorí menšie diela, mohli si rozhodnúť architekti sami. Väčšie sa museli realizovať cez celorepublikový konkurz. A tak sa dostal do Košíc Benjamín Hejlek, ktorý dával čoraz viac skla do architektúry, pražská sochárka Eva Springerová, jeden z najvýznamnejších slovenských grafikov 20. storočia Orest Dubay starší, keramikár Pravoslav Rada (s manželkou), ktorý vytvoril artefakty aj pre EXPO 1958 v Bruseli.
V poliklinike Novej nemocnice nájdeme aj diela košického akademického sochára Arpáda Račku, veľkého slovenského konštruktivistu Milana Dobeša, sochára Vojtecha Môťovského, akademického maliara Ľudovíta Fullu, keramikára a sochára Imricha Vaneka. Nuž, pred návštevou lekára sa poobzerajte okolo seba. Do ambulancie vstúpite dobre naladení!
Milan Kolcun
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Každoročne vznikne na Slovensku približne 200 požiarov spôsobených nepozornosťou pri varení alebo zlým technickým stavom kuchynských spotrebičov. K 31. októbru tohto roku evidovali hasiči už 147 takýchto udalostí, pričom v desiatich percentách prípadov došlo aj k zraneniu.
Jahňacie ragú je jedlom, ktoré zaručene poteší chuťové poháriky každého gurmána. S jemne duseným mäsom, aromatickými bylinkami a bohatou omáčkou z červeného vína sa toto jedlo stáva ideálnou voľbou na slávnostný obed či večeru. Prinášame vám osvedčený recept, ktorý premení obyčajný deň na kulinársky zážitok.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.