Nezabudnite si posunúť ručičky hodín dopredu
V nedeľu (25. 3.) sa končí zimný čas. Ručičky hodín si o druhej hodine presunieme na tretiu a noc bude o hodinu kratšia.
Prvú zmenu času Slováci zažili v roku 1916 ešte v období Rakúsko-Uhorska. V USA začali letný čas používať o dva roky neskôr. V Kanade ho zaviedli už v roku 1908. Dôvodom zavedenia tzv. letného a zimného času boli energetické úspory počas dvoch svetových vojen. V súčasnosti však už zmena času nemá na spotrebu elektriny prakticky žiadny vplyv.
Kedy čas už meniť nebudeme?
Európsky parlament sa vo februári tohto roku rozhodoval, či zruší striedanie zimného času na letný a naopak. Väčšina europoslancov sa zhodla, že ide i prežitok, a preto vyzvali Európsku komisiu, aby zmenu času zastavila. V najbližších mesiacoch sa bude debatovať, či si ponecháme zimný alebo letný čas.
Podľa Evy Feketeovej z Neurologickej kliniky UNLP v Košiciach, môže byť posun času spojený s pocitom únavy a zhoršenou koncentráciu. Problematický je zvlášť pre citlivých jedincov, najmä starších ľudí so zhoršeným spánkom a malých školákov so začiatkom výučby od skorého rána.
U nás sa letný čas používal v rokoch 1916 až 1918, neskôr od roku 1940 do 1949.
Zavedený bol opäť v roku 1979. Od roku 1999 trvá sedem mesiacov, od konca marca do konca októbra.
Napriek tomu, že na Antarktíde počas polárnej zimy je tma 24 hodín, menia čas na letný, aby bol zosynchronizovaný so stanicami v Čile a na Novom Zélande.
Prvý nápad meniť čas pochádzal od Benjamina Franklina v roku 1784. Chcel vraj ušetriť na sviečkach.
(ML, JV)
Odporúčané články
Tento recept ponúka chutný a zdravý spôsob, ako pripraviť papriky so sviežou plnkou z bulguru, fety a aromatických byliniek. Skvelá voľba pre ľahší obed alebo večeru.
Jahňacie ragú je jedlom, ktoré zaručene poteší chuťové poháriky každého gurmána. S jemne duseným mäsom, aromatickými bylinkami a bohatou omáčkou z červeného vína sa toto jedlo stáva ideálnou voľbou na slávnostný obed či večeru. Prinášame vám osvedčený recept, ktorý premení obyčajný deň na kulinársky zážitok.
Každoročne vznikne na Slovensku približne 200 požiarov spôsobených nepozornosťou pri varení alebo zlým technickým stavom kuchynských spotrebičov. K 31. októbru tohto roku evidovali hasiči už 147 takýchto udalostí, pričom v desiatich percentách prípadov došlo aj k zraneniu.
