Nová pandémia dezinfomácií, ako im nenaletieť?
Dôveryhodnosť v alternatívne portály, poplašné správy, polopravdy a trend neoverovania informačných zdrojov. To sú hlavné príčiny zlyhania jednotlivcov v prijímaní a poskytovaní informácií, ktoré nás dennodenne obklopujú.
Primárne získavajú ľudia informácie z televízie a následne zo sociálnych sietí. Podľa generálneho riaditeľa O2, Igora Tótha, dôveruje alternatívnym médiám takmer pätina ľudí. Naletieť hoaxom a nepravdivým informáciám môžu aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Nedá sa teda vymedziť skupina ľudí, ktorá je v tejto problematike najovplyvniteľnejšia a môže zasiahnuť naozaj každého.
Čo sú to dezinformácie?
Je to cielene klamlivá informácia s cieľom manipulovať mienku spoločnosti. Môže byť tiež nástrojom hybridnej vojny medzi jednotlivými štátmi alebo aj inými subjektami, akými sú napríklad politické strany. Laicky, sú to sfalšované správy, ktoré nie sú založené na faktoch ani pravde. Často sa stáva, že sa nepravdivé informácie šíria niekoľkonásobne rýchlejšie, než tie pravdivé.
Šíria sa najmä vtedy, keď sú ľudia v strese a pod inými negatívno-emočnými vplyvmi. Vtedy sa stáva to, že nevedia komu a čomu veriť.
V súčasnosti sa na Slovensku objavuje akási opozícia k faktom. Je na to niekoľko dôvodov. Domáca spoločnosť je čoraz skeptickejšia, čo potvrdzuje aj nedôveryhodnosť v štátne inštitúcie. Inovácie a progres, ktorý ľudstvo v druhej dekáde 21. storočia posúva vpred, je pre mnoho konzervatívnych ľudí ťažko stráviteľný. Tradície, strach z nepoznaného, a neustály informačný tok je pre všeobecný ľud ťažko prijateľný, tak spoločnosť hľadá ľahké riešenia na ťažké otázky, situácie a problémy.
Odporúčané články
Košičania si pochutili na viac než 90-metrovom makovníku. Ide o pripomienku tradície, ktorú pred rokmi započal vtedajší primátor Rudolf Schuster (bývalý prezident SR). V roku 1996 nechal pripraviť 627 metrov dlhý makovník, pričom každý meter koláča symbolizoval jeden rok od času, kedy v roku 1369 udelil kráľ Ľudovít Veľký mestu Košice erbovú listinu.
S príchodom jari Košice rozkvitli vďaka nádherným výsadbám narcisov, hyacintov, tulipánov a ďalších kvetín, ktoré do mestskej zelene pridala Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ). Za posledných päť rokov mestská zeleň vysadila takmer 1,2 milióna kvetov, z toho takmer 16 000 trvaliek, 300 000 letničiek a viac ako 810 000 cibuľovín.
Mesto Košice bude jediným slovenským mestom, v ktorom koordinovane sčítajú ľudí bez domova. Ako samospráva informovala, ide o projekt, ktorý vznikol v rámci iniciatívy EPOCH – Európskej platformy boja proti bezdomovectvu. Financovaný je z grantovej výzvy Európskej komisie.