Obchodný dom Dargov

Možno ste už počuli ten vtip, ktorý rozprával stand up komik Michal Szatmary, keď bol v Košiciach: Príde terorista do Obchodného domu Dargov, že ho odpáli. Porozhliadne sa okolo a po chvíľke volá na základňu – ale však tu už bol niekto z našich…

Nuž, sem-tam náš Dargov vyzerá naozaj akýsi prázdny. Ale na druhej strane treba povedať, že sa stále drží. 

Domino komunisti zrušili

Nemal to ľahké ani za éry komunizmu, keď ho postavili. Otvárali ho pred tridsiatimi rokmi, presnejšie 23. februára 1987. Roznieslo sa, že na úvod tam budú predávať celkom dobré tovary, teda aspoň také, ktoré v bývalom režime neboli na pultoch bežne. A tak tam bol nával. 

Združený obchodný dom Dargov už vtedy, pri svojom otvorení, mal jednu kauzu za sebou. Po meste sa dôverne hovorilo, že sa mal pôvodne volať Domino. Existujú dve verzie, prečo sa tak nevolá. Tá prvá vraví, že Dominus znamená po latinsky Pán, a to by podľa komunistických ideológov pripomínalo náboženstvo, čo pokladali za neprípustné. Druhá zasa, že obchodný reťazec Domino existoval už na západe, a tak by šlo o narušenie autorských práv. Pôvodný názov Domino bol aj údajne vyvesený asi na jeden deň.

Obchod a umenie

Ako takmer každá verejná budova či sídlisko postavené za socializmu, ani v Obchodnom dome Dargov nechýbajú umelecké diela. Sú od renomovaných umelcov. Napravo od vchodu do potravín je prvý pestrofarebný reliéf od keramikára Imricha Vaneka (1931-2015) a nad schodiskom do podzemia hneď druhý. Ten zobrazuje roh hojnosti, čo sa do obchodného domu veľmi hodí. Neďaleko vchodu zo Štúrovej ulice je umelecky stvárnená fontána od sochárky Márie Bartuszovej (1936-1996), ktorá sa volá Klíčenie.

Máraiov dom

Ak si odmyslíme reklamy, ktoré teraz hyzdia fasádu Obchodného domu Dargov, tento objekt z architektonického hľadiska nevyzerá zle. Je to príklad modernej architektúry 80. rokov, len škoda, že preň museli nezmyselne zbúrať viaceré hodnotné budovy. Z jednej z nich mal krásny výhľad na protiľahlý hotel Schalkház malý Sándor Márai (1900-1989). Svetoznámy spisovateľ to opisuje vo svojej knihe Spoveď mešťana.   

Milan Kolcun