Inzercia

Ornitológovia oslavujú Deň vtákov už 118 rokov

Prvý aprílový deň, ktorý tento rok pripadol na Veľkonočnú nedeľu, sa už tradične spája s Medzinárodným dňom vtáctva. Oslavuje sa už od roku 1900 a dátum bol zámerne vybraný na obdobie, kedy k nám prilieta najviac sťahovavých vtákov, ktoré sa vracajú na svoje hniezdiská. Niektoré druhy sú medzi ľuďmi pomerne známe, viaceré dokonca opradené legendami. Spoločnosť

KOŠICE:DNES

Prvý aprílový deň, ktorý tento rok pripadol na Veľkonočnú nedeľu, sa už tradične spája s Medzinárodným dňom vtáctva.

Inzercia

Oslavuje sa už od roku 1900 a dátum bol zámerne vybraný na obdobie, kedy k nám prilieta najviac sťahovavých vtákov, ktoré sa vracajú na svoje hniezdiská. Niektoré druhy sú medzi ľuďmi pomerne známe, viaceré dokonca opradené legendami. Spoločnosť Ochrana dravcov na Slovensku pripravila niekoľko pikošiek zo života našich operencov. 
 

Foto: Foto:
Najmenšia sova, ktorá u nás žije, dorastá len do veľkosti vrabca. Je ňou kuvičok vrabčí. Foto: Jozef Chavko
 Našim najväčším dravcom je orliak morský, s rozpätím krídel až takmer 2,5 metra a najväčšou sovou výr skalný s výškou 75 centimetrov a rozpätím necelé dva metre. Foto:
Našim najväčším dravcom je orliak morský, s rozpätím krídel až takmer 2,5 metra a najväčšou sovou výr skalný s výškou 75 centimetrov a rozpätím necelé dva metre. Foto: Jozef Chavko
Životný priestor nachádza na Slovensku aj najťažší európsky lietajúci vták. Je ním drop fúzatý, s hmotnosťou až 16 kilogramov. Foto:
Životný priestor nachádza na Slovensku aj najťažší európsky lietajúci vták. Je ním drop fúzatý, s hmotnosťou až 16 kilogramov. Foto: Stanislav Harvančík 
Najstarším jedincom vtáčieho druhu z našej voľnej prírody, o ktorom vieme, je orol skalný, ktorý sa dožil až 32 rokov. Nasleduje orliak morský (30 rokov), či orol kráľovský (26 rokov) alebo sokol myšiar (20 rokov). Zo sov drží prvenstvo práve naša najväčšia sova, výr skalný (27 rokov), či plamienka driemavá vo veku 18 rokov. Foto:

Najstarším jedincom vtáčieho druhu z našej voľnej prírody, o ktorom vieme, je orol skalný, ktorý sa dožil až 32 rokov. Nasleduje orliak morský (30 rokov), či orol kráľovský (26 rokov) alebo sokol myšiar (20 rokov). Foto: Juraj Žiak

 Najmenej početným a teda kriticky ohrozeným druhom, ktorý ešte u nás hniezdi, je napríklad sokol červenonohý (5 párov v roku 2016) či drop veľký (hniezdenie je zriedkavé). Foto:
Najmenej početným a teda kriticky ohrozeným druhom, ktorý ešte u nás hniezdi, je napríklad sokol červenonohý (5 párov v roku 2016) či drop veľký (hniezdenie je zriedkavé). Foto: Roman Slobodník
Sokol rároh je jediným z našich druhov dravcov, kedy majú nohy aj ozobie modrú farbu, čo vždy platí u mláďat. Foto
Sokol rároh je jediným z našich druhov dravcov, kedy majú nohy aj ozobie modrú farbu, čo vždy platí u mláďat. Foto: Stanislav Harvančík 
Vedeli ste? 
– V okolí ľudských obydlí je možno viac druhov ako si myslíte – napríklad sova myšiarka ušatá tvorí v zime skupiny niekoľkých desiatok jedincov a počas roka tu i v menších počtoch hniezdi. Pri ľuďoch sa páči aj sokolovi myšiarovi – ten zahniezdi hoci v diere v paneláku, alebo v črepníku medzi muškátmi.
– Veľa ľudí sa pýta, či po ľudskom dotyku vtáky svoje mláďatá neodvrhnú. Okrem supov nemá čuch v prípade väčšiny dravcov a sov tak dôležitú úlohu ako pri niektorých cicavcoch. Preto je možné realizovať adopcie mláďat aj do iných hniezd a bezpečne tiež mláďatá krúžkovať.
– Žiaden zo sokolov, ktoré u nás vychovávajú potomstvo, si nestavia vlastné hniezdo, tak isto ani niektoré sovy. Sú odkázané na skalné steny, dutiny a hniezda iných druhov, predovšetkým strák, vrán, havranov. My im pomáhame tak, že v krajine rozmiestňujeme búdky. Nie je to ale iba tak, pretože búdky treba po každej (najneskôr po každej druhej) sezóne čistiť. Keď sa nečistia, hromadia sa v nich zvyšky potravy až natoľko, že sa zužuje vletový otvor a búdka sa môže stať pascou. 
– Dravce produkujú vývržky – malé (u väčších druhov väčšie) zvyšky koristi – kosti, perie, srsť. Sú veľmi cenným zdrojom informácií nie len o tom, čím sa ten ktorý jedinec živí, ale niekedy pomohli dokonca k odhaleniu výskytu vzácneho druhu drobného zemného hlodavca (ľudovo všeobecne „myši“)
– U niektorých druhov je vyvinutý takzvaný kainizmus. Pojem vychádza zo známeho biblického príbehu o Kainovi a Ábelovi. Samica orla skalného alebo krikľavého väčšinou znesie dve vajcia. Z nich sa vyliahnu s časovým posunom dva až tri dni dve malé orlíčatá, čím staršie mláďa získa výhodu. Voči slabšiemu súrodencovi je agresívne a útočí na neho, nepustí ho k potrave, až kým mladšie mláďa nezahynie. Preto je v prípade týchto druhov, najmä orla skalného, vyvedenie dvoch mláďat bez pomoci človeka veľkou vzácnosťou. Kainizmus je nepriamo pozorovaný aj u iných druhov, a to najmä v prípade zhoršeného prístupu k potrave, kedy dospelý pár zvláda vychovať len jedno mláďa.

[ad][/ad]