Osviežujúce pitné fontánky
Na občerstvenie pitnou vodou je v uliciach Košíc v prevádzke 12 pitných fontánok. Aktuálne sú všetky funkčné. Okrem nich budú na osviežovanie počas horúcich dní pripravené aj rosiče alebo.
S blížiacimi sa horúcimi dňami sa zvyšuje potreba osvieženia, ktorú na verejných priestranstvách zabezpečuje tucet pitných fontánok. Osem z nich je na Hlavnej ulici, ďalšie na Alžbetinej, Orlej, Dominikánskom námestí a pri otočke MHD na Hornom Bankove. Väčšinu z nich prevádzkuje Východoslovenská vodárenská spoločnosť, približne od mája do októbra.
„Prevádzkovanie týchto zariadení je závislé od klimatických podmienok, nakoľko aj pri menších nočných mrazoch môže dôjsť k ich poškodeniu,“ vysvetlila Adriana Bálintová, ktorá mediálne zastupuje vodárne.
Zanedbateľné náklady
Prevádzku pitných fontánok platia vodári. „Na jednotlivých pitníkoch býva ročne spotreba od päť do 50 m3, čo je pri súčasnej cene pitnej vody z verejného vodovodu približne jeden a pol eura pre VVS zanedbateľné,“ povedala Bálintová. Horšie je to v prípade pokazenej fontánky, cena za opravu sa môže vyšplhať až na 2,5-tisíc eur.
Okrem fontánok na doplnenie tekutín čakajú ľudí na Hlavnej aj osviežujúce vodné clony, ktoré sa osvedčili už vlani. „V prípade horúčav budú opäť inštalované rosiče,“ potvrdila hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová.
Matej Šulc, Maroš Kušnír
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Čaj môžeme vnímať ako druhý najobľúbenejší nápoj po káve. Tento nápoj vie zahriať počas studených dní, uvoľniť telo, ale aj zlepšiť náladu. Existuje niekoľko stoviek druhov čaju, pričom mnohé z nich sa v domácnostiach používajú ako prírodné liečivá.
Pivovarský guláš patrí medzi najobľúbenejšie jedlá, ktoré spájajú silnú chuť hovädzieho mäsa, karamelizovanej cibule a výrazného vývaru. Vďaka pivu získava jemnú horkasto-sladkú arómu a plnšiu chuť, ktorá sa počas pomalého dusenia dokonale prepojí.
Vedci zistili, že ľudia v krajinách s rozšírenou viacjazyčnosťou majú menšiu pravdepodobnosť, že vykazujú známky zrýchleného starnutia. Monolingualisti naopak s väčšou pravdepodobnosťou vyzerajú biologicky staršie, ako je ich vek. Už znalosť jedného ďalšieho jazyka má badateľný ochranný účinok, píše ScienceAlert.
