Palác železníc má vyše sto rokov

Dnes okolo 10:30 začala horieť budova bývalého Železničného paláca, v ktorej od októbra minulého roku sídli košický daňový úrad.

Budova na Železničnej 1 vyrástla na mieste bývalých kasární, ktoré v roku 1912 mesto predalo aj s pozemkom Správe Košicko-bohumínskej železnice. V roku 1913 ich asanovali. Na západnej časti uvoľnenej parcely 27. novembra 1913 začali stavať prvú časť komplexu prevádzkového riaditeľstva Košicko-bohumínskej železnice. Masívny neobarokový palác s prvkami secesie dali do užívania 1. novembra 1915.

V objekte bolo 147 kancelárií, na obytné účely slúžilo 74 izieb. Vo vnútri zriadili tri schodištia a výťah. Na západnom priečelí je v hlavnej vstupnej časti rizalit so šiestimi iónskymi stĺpmi, ktorých mohutnosť zvýrazňuje silu investora. 

Prevádzkovú budovu Košicko-bohumínskej železnice, ktorú po roku 1918 prevzalo Riaditeľstvo Štátnych dráh, v rokoch 1921 – 1926 rozšírili prístavbou z juhovýchodnej strany. V prístavbe bolo 195 kancelárií, byt riaditeľa a námestníkov, jedáleň, tlačiareň, sklady. 

Pôvodná, západná, časť komplexu slúžila riaditeľstvu Maďarských štátnych železníc, v severnej časti umiestnili v roku 1940 Uhorské technické múzeum, ktorého zbierky tu sprístupnili 11. novembra 1943. Po oslobodení Košíc v roku 1945 v západnej časti dočasne sídlilo predsedníctvo Slovenskej národnej rady a Zbor povereníkov, vo východnom trakte bolo v apríli a máji 1945 dočasné sídlo prvej československej vlády na oslobodenom území. Celý palác Železníc Slovenskej republiky, ako jedna z mála budov v Košiciach, slúžil až do minulého roku svojmu pôvodnému účelu. 

(RED)