Pokrok v medicíne. Pri hojení rán pomôže nový liek z placenty
Amniová membrána, najvnútornejší obal placenty, pomáha pri liečbe nehojacich sa rán, a tak predstavuje veľký pokrok v regeneratívnej medicíne. Uviedla to farmaceutka Ľudmila Kišeláková a ďalší odborníci v Bratislave.
Produkt vedci v Brne vyvíjali päť rokov a na konci roka 2017 spustili observačnú štúdiu 50 chronických rán u 45 pacientov v Česku a na Slovensku. „U 80 percent pacientov sa podarilo signifikantne zredukovať veľkosť rán, prípadne ich úplne uzavrieť,“ hovorí Kišeláková.
Niektoré chronické rany pritom mali až 13 rokov. Na základe týchto klinických skúseností odborníci v Česku a na Slovensku odporúčajú amniovú membránu ako vhodný spôsob liečby diabetickej nohy. Je vhodná aj pri ďalších defektoch kože. Na Slovensku podľa Kišelákovej amniovú membránu na rany aplikujú, alebo sa na túto procedúru pripravujú dermatovenerologické, diabetologické a chirurgické pracoviská vo Svidníku, Levoči, Dolnom Kubíne, Ľubochni, Banskej Bystrici, Košiciach a Bratislave. Aplikáciu amniovej membrány zatiaľ poisťovne na Slovensku nepreplácajú.
[ad][/ad]Problém chronickej rany
Jednou z pacientok, ktorej nová metóda liečenia pomohla, je Soňa z Hlohovca. Tá s problémom chronickej rany žila 11 rokov. „Metóda je minimálne invazívna. Nič netreba rezať, membrána sa na ranu len položí, navlhčí a zakryje,“ hovorí Zdeněk Kořístek z Národného centra tkanív a buniek v Brne.
Samotná procedúra trvá len niekoľko minút, ale to, či je aplikácia membrány v konkrétnom prípade vhodná, musí posúdiť lekár. Pacient napríklad nesmie mať žiadnu infekciu. „Chronická rana je definovaná ako rana, ktorá sa nezahojí za šesť, prípadne osem týždňov,“ priblížil Kořístek.
Často súvisí s cukrovkou, ale môžu to byť napríklad aj bercové vredy, dekubity a kožné vredy rôzneho pôvodu. Rana sa kontinuálne infikuje, bolí a dramaticky zhoršuje kvalitu života.
[ad2][/ad2](TASR, JH)
Odporúčané články
Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie, dožívali sme sa menej rokov a výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989.
Vedci zistili, že ľudia v krajinách s rozšírenou viacjazyčnosťou majú menšiu pravdepodobnosť, že vykazujú známky zrýchleného starnutia. Monolingualisti naopak s väčšou pravdepodobnosťou vyzerajú biologicky staršie, ako je ich vek. Už znalosť jedného ďalšieho jazyka má badateľný ochranný účinok, píše ScienceAlert.
Pýtali sme sa Košičanov, ako si predstavujú svoju štedrovečernú večeru. Dali sme im na výber medzi rezňom a rybou. Väčšina sa prikláňala k rezňu a jeden manželský pár bude mať na stole dokonca hneď všetko, aj vyprážané rezne aj rybu, aby si každý prišiel na svoje. Ako je to u vás doma?
