Prečo bojkotujú Facebook
Facebook je v súčasnosti pod ostrou paľbou kritiky za to, že proti šíreniu dezinformácií a hoaxov adekvátne nezasahuje. O bojkote veľkých firiem, ale aj o tzv. fact-checkingu sa so zakladateľom najväčšej marketingovej agentúry na východnom Slovensku Petrom Šoltésom porozprával moderátor RÁDIA KISS Peter Dudovič.
Významným celosvetovým značkám podľa P. Šoltésa prekáža spájanie s obsahom, ktorý podnecuje k nenávisti a prináša nepravdivé informácie.
„Inzerent väčšinou nechce byť vylepený vedľa správy, ktorá napríklad nabáda ľudí k násiliu na protestoch, ktoré sa momentálne v Spojených štátoch konajú. Rovnako nechce byť ani hneď vedľa článku, ktorý sľubuje čitateľom nereálne veci. Alebo pri rôznych iných hoaxoch.“
Práve proti takýmto prejavom by mal podľa veľkých firiem Facebook zakročiť oveľa radikálnejšie ako je tomu v súčasnosti. Organizácie ako Ford, Adidas, Coca Cola, Mars, Starbucks a mnohé ďalšie sa preto rozhodli pripojiť k iniciatíve Stop Hate For Profit, ktorá vyzýva na júlový bojkot inzercie na Facebooku a Instagrame.
[radio_podcast slug=”peter-soltes-ceo-promiseo-na-slovensku-sa-o-fact-checking-na-facebooku-stara-jeden-clovek”][/radio_podcast]Zložité filtrovanie
P. Šoltés vysvetľuje, že aj samotná Európska únia roky tlačí na sociálne siete, aby dávali väčší pozor na tzv. fact-checking, ktorý má za úlohu eliminovanie nenávistných prejavov či zavádzajúcich informácií.
„Odfiltrovať takéto statusy nie je vždy najľahšie. Môže sa to robiť buď pomocou nejakého algoritmu alebo manuálne. Všetci si asi vieme predstaviť, koľko obsahu pribúda na Facebook nonstop. Zohnať armádu ľudí, ktorá bude mazať tieto komentáre či statusy, nie je jednoduché.“
Aj to je jedným z dôvodov, prečo sa spoločnosti snažia prechádzať na technické riešenia, ktoré ale nie sú vždy perfektné. Pravdou však je, že Facebook má zamestnané pomerne veľké množstvo ľudí na účely eliminovania násilných či nepodložených správ a hlavne v Amerike sa situácia v posledných mesiacoch predsa len o niečo zlepšuje. U nás sa ale fact-checkingu podľa Petra Šoltésa stále nevenuje dostatočná pozornosť.
„Na Slovensku Facebook napríklad využíva na tento účel renomovanú veľkú agentúru AFP. Tá má zamestnaného jedného experta, ktorý sa stará o fact-checking príspevkov, ktoré ľudia na Facebook dávajú. Samozrejme, že jeden človek, ktorý ku každej takej informácii musí napísať ešte zdôvodnenie, prečo je správa hoaxom, to všetko logicky úplne nestíha.“
[ad][/ad]Facebook to výrazne neovplyvní
Spoločnosť Marka Zuckerberga vygenerovala podľa slov Šoltésa na reklame len minulý rok niečo vyše 70 miliárd dolárov. Bojkot celosvetových gigantov tak Facebook určite zasiahne, ale v žiadnom prípade to nebude nič likvidačné. Na druhej strane však podľa neho možno hovoriť o poškodení reputácie v očiach verejnosti.
„Ak s Facebookom nebudú chcieť byť spojené veľké firmy, lebo svojim užívateľom ponúka hrozný obsah, tak samotný Facebook trošku stratí na svojom mene. Preto s tým táto sociálna sieť niečo robiť musí. No zároveň tvrdí, že s nenávistnými komentármi či hoaxami bojuje už roky. Či je však táto snaha dostatočná, môže posúdiť každý sám.“
Samotný Zuckerberg si z toho ťažkú hlavu nerobí a údajne sa dokonca vyjadril, že všetci títo inzerenti sa onedlho na jeho platformu vrátia. Pre veľa firiem je práve facebooková reklama to prvé, s čím začínajú. Úvodná inzercia sa totiž dá nastaviť v priebehu pár sekúnd a jej spustenie môže stáť napríklad iba päť eur.
Slovenské spoločnosti nemajú až také vysoké rozpočty na reklamnú agendu, ich participácia na tomto projekte by mala skôr symbolický charakter. Napriek tomu už niektoré naše firmy ohlásili, že tento mesiac inzerovať na Facebooku nebudú. Bežného užívateľa by podľa Šoltésa táto kampaň nijako ovplyvniť nemala.
„Zaujímavosťou však je, že táto iniciatíva spôsobila veľký problém ani nie tak samotnému Facebooku, ale skôr influencerom. Tí majú totiž takisto príjmy z reklamy a zo svojho obsahu, ktorý nahrávajú na sociálne siete. Tým, že veľkí inzerenti míňajú menej, tak sa to prejavuje aj na príjmoch influencerov a ich agentúr.“
(PD, PK)
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Jahňacie ragú je jedlom, ktoré zaručene poteší chuťové poháriky každého gurmána. S jemne duseným mäsom, aromatickými bylinkami a bohatou omáčkou z červeného vína sa toto jedlo stáva ideálnou voľbou na slávnostný obed či večeru. Prinášame vám osvedčený recept, ktorý premení obyčajný deň na kulinársky zážitok.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.