Prečo bojkotujú Facebook
Facebook je v súčasnosti pod ostrou paľbou kritiky za to, že proti šíreniu dezinformácií a hoaxov adekvátne nezasahuje. O bojkote veľkých firiem, ale aj o tzv. fact-checkingu sa so zakladateľom najväčšej marketingovej agentúry na východnom Slovensku Petrom Šoltésom porozprával moderátor RÁDIA KISS Peter Dudovič.
Významným celosvetovým značkám podľa P. Šoltésa prekáža spájanie s obsahom, ktorý podnecuje k nenávisti a prináša nepravdivé informácie.
„Inzerent väčšinou nechce byť vylepený vedľa správy, ktorá napríklad nabáda ľudí k násiliu na protestoch, ktoré sa momentálne v Spojených štátoch konajú. Rovnako nechce byť ani hneď vedľa článku, ktorý sľubuje čitateľom nereálne veci. Alebo pri rôznych iných hoaxoch.“
Práve proti takýmto prejavom by mal podľa veľkých firiem Facebook zakročiť oveľa radikálnejšie ako je tomu v súčasnosti. Organizácie ako Ford, Adidas, Coca Cola, Mars, Starbucks a mnohé ďalšie sa preto rozhodli pripojiť k iniciatíve Stop Hate For Profit, ktorá vyzýva na júlový bojkot inzercie na Facebooku a Instagrame.
[radio_podcast slug=”peter-soltes-ceo-promiseo-na-slovensku-sa-o-fact-checking-na-facebooku-stara-jeden-clovek”][/radio_podcast]Zložité filtrovanie
P. Šoltés vysvetľuje, že aj samotná Európska únia roky tlačí na sociálne siete, aby dávali väčší pozor na tzv. fact-checking, ktorý má za úlohu eliminovanie nenávistných prejavov či zavádzajúcich informácií.
„Odfiltrovať takéto statusy nie je vždy najľahšie. Môže sa to robiť buď pomocou nejakého algoritmu alebo manuálne. Všetci si asi vieme predstaviť, koľko obsahu pribúda na Facebook nonstop. Zohnať armádu ľudí, ktorá bude mazať tieto komentáre či statusy, nie je jednoduché.“
Aj to je jedným z dôvodov, prečo sa spoločnosti snažia prechádzať na technické riešenia, ktoré ale nie sú vždy perfektné. Pravdou však je, že Facebook má zamestnané pomerne veľké množstvo ľudí na účely eliminovania násilných či nepodložených správ a hlavne v Amerike sa situácia v posledných mesiacoch predsa len o niečo zlepšuje. U nás sa ale fact-checkingu podľa Petra Šoltésa stále nevenuje dostatočná pozornosť.
„Na Slovensku Facebook napríklad využíva na tento účel renomovanú veľkú agentúru AFP. Tá má zamestnaného jedného experta, ktorý sa stará o fact-checking príspevkov, ktoré ľudia na Facebook dávajú. Samozrejme, že jeden človek, ktorý ku každej takej informácii musí napísať ešte zdôvodnenie, prečo je správa hoaxom, to všetko logicky úplne nestíha.“
[ad][/ad]Facebook to výrazne neovplyvní
Spoločnosť Marka Zuckerberga vygenerovala podľa slov Šoltésa na reklame len minulý rok niečo vyše 70 miliárd dolárov. Bojkot celosvetových gigantov tak Facebook určite zasiahne, ale v žiadnom prípade to nebude nič likvidačné. Na druhej strane však podľa neho možno hovoriť o poškodení reputácie v očiach verejnosti.
„Ak s Facebookom nebudú chcieť byť spojené veľké firmy, lebo svojim užívateľom ponúka hrozný obsah, tak samotný Facebook trošku stratí na svojom mene. Preto s tým táto sociálna sieť niečo robiť musí. No zároveň tvrdí, že s nenávistnými komentármi či hoaxami bojuje už roky. Či je však táto snaha dostatočná, môže posúdiť každý sám.“
Samotný Zuckerberg si z toho ťažkú hlavu nerobí a údajne sa dokonca vyjadril, že všetci títo inzerenti sa onedlho na jeho platformu vrátia. Pre veľa firiem je práve facebooková reklama to prvé, s čím začínajú. Úvodná inzercia sa totiž dá nastaviť v priebehu pár sekúnd a jej spustenie môže stáť napríklad iba päť eur.
Slovenské spoločnosti nemajú až také vysoké rozpočty na reklamnú agendu, ich participácia na tomto projekte by mala skôr symbolický charakter. Napriek tomu už niektoré naše firmy ohlásili, že tento mesiac inzerovať na Facebooku nebudú. Bežného užívateľa by podľa Šoltésa táto kampaň nijako ovplyvniť nemala.
„Zaujímavosťou však je, že táto iniciatíva spôsobila veľký problém ani nie tak samotnému Facebooku, ale skôr influencerom. Tí majú totiž takisto príjmy z reklamy a zo svojho obsahu, ktorý nahrávajú na sociálne siete. Tým, že veľkí inzerenti míňajú menej, tak sa to prejavuje aj na príjmoch influencerov a ich agentúr.“
(PD, PK)
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Kapustové strapačky s údeným mäsom patria medzi najobľúbenejšie tradičné jedlá slovenskej kuchyne. Sú jednoduché na prípravu, plné výrazných chutí a skvele zasýtia. Kombinácia čerstvo uvarených strapačiek, kyslej kapusty a údenej slaniny či mäsa vytvára jedlo, ktoré sa na stole objavuje najmä v chladnejších mesiacoch.
Pečené kura na masle patrí medzi najobľúbenejšie klasiky slovenskej kuchyne. Kombinácia jemného mäsa, voňavého masla a korenín vytvára dokonale šťavnaté a chrumkavé jedlo, ktoré poteší každého milovníka domácej kuchyne. Tento tradičný recept ponúka jednoduchú prípravu a možnosť voľby prílohy – či už uprednostníte nadýchanú ryžu, alebo klasické varené zemiaky.
Špenát s volským okom a zemiakmi patrí medzi klasické, rýchle a výživné jedlá slovenskej kuchyne. Spojenie krémového špenátu, jemných varených zemiakov a čerstvo pripraveného volského oka vytvára jednoduchý, no mimoriadne chutný obed či večeru. Tento recept je nenáročný na prípravu, vyžaduje iba bežné suroviny a zvládnete ho pripraviť aj počas rušného dňa.


