Košickú módnu návrhárku Idu Sándor poznáme ako vždy upravenú dámu s vycibreným vkusom a krátkym účesom. Pre KOŠICE:DNES zo svojho archívu aj preto vybrala fotku, na ktorej má dlhé vlasy. Spoznali by ste ju?
Foto: archív Ida SándorZa akých okolností vznikla táto fotografia?
Fotografia bola fotená na pozdrav ku stužkovej slávnosti. Mám na nej blúzku, ktorú som si sama ušila.
Koľko máte na nej rokov a čo ste v danom období robili?
Mám tu 18 rokov a bola som študentkou Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach.
[ad][/ad]
Vyskúšali ste v rámci zmeny svojej vizáže niečo uletené?
Na gymnáziu som skúsila studenú vlnu, lebo som veľmi túžila po vlnitých vlasoch. Mala som natenko vytrhané obočie „á la Madonna“ a chvíľu som nosila k dlhým vlasom ofinu. Potom na vysokej škole som si vlasy ostrihala a ostala verná krátkym strihom. Dokonca som mala obdobie veľmi veľmi kratučkého strihu vlasov.
Čo bolo najviac v kurze počas vašej mladosti?
Dlhé rozťahané svetre, ktorým som ja nejako neprišla na chuť. Mám z toho obdobia veľmi obľúbené ľanové sako so strapcami a svetlý overal, ktoré aj teraz by boli hitom.
Čo by ste v rámci vizáže nikdy nepodstúpili?
Farbenia vlasov na nejaký šialený krikľavý odtieň.
[ad2][/ad2]
Ako sa o seba staráte? Máte svoj pravidelný kozmetický rituál, na ktorý si potrpíte?
V rámci kozmetických procedúr si potrpím na každovečerné odlíčenie tváre a vždy mám upravené nechty, vždy jednofarebným lakom. Po štyridsiatke chodím na pravidelné ošetrovanie pleti a snažím sa sem-tam použiť pleťovú masku aj doma. Milujem rôzne olejčeky na pleť a telo.
Prešli ste si za tie roky aj nejakou vnútornou premenou?
Vekom už vidím mnoho vecí inak a selektujem, čo riešiť, a čo nie. Vnímavosť, ktorú som často nevedela skrotiť, prešla pozvoľna do rovnováhy, ktorá mi rozhodovanie premenila na radosť a motivácia sa stala kyslíkom. Mnoho otázok, ktoré som kládla sama sebe, či idem dobrým smerom, sa premenilo na navigáciu a každý ďalší krok išiel po pevnejšej zemi. Dlho som sa bála otočiť, no keď sa to raz stalo, rozbehla som sa dopredu s nekončiacou radosťou. Neviem, kde je cieľ, ale viem, ktorým je smerom.