PRED 20 ROKMI A DNES: Zmena vizáže Peter Bič

Prvým hosťom v rubrike Pred 20 rokmi a dnes je známy košický muzikant Peter Bič. Zakladateľ skupiny Peter Bič Project si v septembri odniesol z odovzdávania cien OTO v kategórii Hudobná skupina zlatú sošku. Dnes má 45 rokov a už iba spomína na časy spred štvrťstoročia, keď nosil dlhé „háro“, ktoré ho dostávalo do problémov. 

Ako vznikla tá fotografia vo vlaku? Čo výstredné ste zhruba pred 20 rokmi nosili alebo v rámci zmeny vizáže vyskúšali?
Fotka vo vlaku je z roku 1996, keď sme začínali s IMT Smile. Vtedy sme chodili vlakom, keďže sme nemali autá a peniaze. Niekedy nastávali vtipné situácie, že sme ráno zaspali, utekali na vlak a za jazdy sme dohadzovali bubny a gitary. Občas niekto nestihol naskočiť, a tak sme ho čakali pol dňa v Bratislave na stanici. Bolo to posledné obdobie s dlhými vlasmi, keďže v tom čase prichádzali skupiny ako Oasis a do módy šli krátke vlasy. 

Ešte predtým som bol rocker, metalista a veľmi som sa chcel podobať na spevákov zahraničných kapiel, preto som nosil dlhé vlasy. V škole som mal kvôli tomu veľké problémy a chceli ma vyhodiť. V tom čase boli dlhé vlasy zakázané, považovali sa za niečo rebelské, nevychované. 

Čo bolo vtedy najväčším trendom? 
Najviac trendy boli vtedy účesy, ktoré sa volali poper alebo „na depeš“, teda dlhá ofinka vystrihaná dohora. V tom čase bol aj trend hair metalistov, ktorí mali dlhé blond natupírované vlasy. Ja som napríklad nosil mamin kožuch a jej kožené bundy, čo bolo frajerské. Otec mal čižmy na podpätkoch ešte zo 70. rokov, tak v tom som chodil oblečený a bol na škole iný.

Mám pocit, že som chvíľu aj vytváral nejaký štýl na škole, pretože potom vznikol aj taký silný ročník na konzervatóriu a inšpiroval som veľa muzikantov. Dlhé vlasy vtedy nosili Tomi Okres, Alexander Bárta, Rasťo Kopina, Miro Tásler. To bolo obdobie, keď som na škole formoval svoju prvú kapelu Orphan a všetci títo ľudia tam hrali, takže som ich možno aj trošku ovplyvnil štýlom. Keď sme sa rozpadli, tak na základe toho vzniklo IMT Smile.

Ako sa staráte o svoj zovňajšok? Nejaké kozmetické rituály? 
Nechcem povedať, že sa o seba nestarám, dbám na svoj vzhľad. Nemám však žiadny taký rituál a ani nechodím pravidelne ku kaderníkovi alebo barberovi. U barbera som dokonca ani nikdy nebol. Keď ráno vstanem a nejako tie vlasy vyzerajú a dá sa to nejako upraviť, tak to upravím, ale v zásade je mi to jedno.

Prešli ste si za tých 20 rokov aj nejakou vnútornou premenou?
Samozrejme, človek sa stále vyvíja a učí. Hlavná zmena, ktorá prišla, odkedy som študoval na konzervatóriu – bol som veľmi namyslený. Bol som mladý rebel, mal veľké ego a bol na to aj patrične pyšný. Teraz sa snažím byť pokorný a naučila ma tomu aj práca, ktorú robím. Je ťažké sa udržať 20 rokov v hudobnom biznise. Vždy som sledoval iných ľudí, ako dopadli, ako ich to poznačilo a aj ich okolie. Učil som sa na základe chýb druhých. Videl som rôzne tragédie a pády ľudí len preto, že mali veľké ego. To ma naučilo pokore.