PRED 20 ROKMI A DNES: Zmena vizáže Rastislav Trnka

Župan Rastislav Trnka si potrpí na svoje vlasy. Ich úprava je súčasťou ranného rituálu.  V minulosti sa dal ostrihať „na hubku“, nosil kapsové nohavice aj flanelové košele. 

Za akých okolností vznikla táto fotografia? 
Toto je spomienka z roku 2007 z americkej Floridy, keď sa mi o politike ešte nesnívalo. Ale už vtedy som vedel, že ak chcem niečo v živote zmeniť, musím zamakať. V tom období som veľmi túžil cestovať. Tak som si medzi tretím a štvrtým ročníkom na vysokej škole zbalil do batoha zubnú kefku a vybral sa za veľkú mláku. Štyri mesiace sme s kamarátmi piekli donuty a popri tom spoznávali veľký svet.
 
Mal som 23 rokov a práve som ukončil tretí ročník na Podnikovohospodárskej fakulte v Košiciach, ktorá patrí pod Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Podobne ako ďalší moji rovesníci som využíval leto na brigády. Okrem slušného vreckového pre ďalší rok štúdia to bola skvelá šanca získať nové životné skúsenosti.

Vyskúšali ste v rámci zmeny svojej vizáže niečo uletené?
Keď som bol na základnej škole, bolo populárne ostrihať sa na hubku. Tomuto pokušeniu som, žiaľ, neodolal. Nezabudnuteľná je „éra farebného saka“. Toto je zrejme jedným z dôvodov, prečo sa viacerí páni nepriznávajú k videozáznamom zo svojich stužkových. Do rovnakej kategórie spadajú napríklad aj šuštiakové súpravy. Mňa trend farebného saka, našťastie, obišiel. No keď som začínal v politike, pripadali mi jednofarebné tmavé obleky príliš fádne. Snažil som sa im dodať veselosť farebnými kravatami. Dnes už volím decentnejšie doplnky.

Čo bolo najviac v kurze počas vašej mladosti?
Vo veľkom sme nosili rifľové bundy, mikiny, kapsové nohavice alebo flanelové košele. Takúto ležérnu módu som aj sám obľuboval.

Čo by ste v rámci vizáže nikdy nepodstúpili?
Rozumiem, že plastická chirurgia má v dnešnej dobe svoje miesto a mnoho ľudí dokáže mať vďaka tomuto odboru spokojnejší život. Avšak sám by som sa na to nedal. Pred invazívnymi zákrokmi mám rešpekt. To je dôvod, prečo nemám tetovanie a prečo som nikdy neskúsil pírsing.

Máte svoj pravidelný kozmetický rituál, na ktorý si potrpíte?
Veľa sa toho popísalo o mojich vlasoch. Už som sa dopočul, že si ich na sivo farbím, čo ma teda pobavilo. Ale pravdou je, že na vlasy si potrpím. Ich úprava je súčasťou môjho ranného rituálu. Čím som starší, tým väčší dôraz kladiem skôr na starostlivosť o svoje telo než samotnú vizáž. Záleží mi na tom, aby som jedol zdravo a kvalitne a aby som sa pravidelne hýbal. Hoci to pri mojom pracovnom tempe nie je vždy možné, snažím sa na to myslieť. V konečnom dôsledku, zdravie sa vždy premietne aj do vizáže. 

Prešli ste si za tie roky aj nejakou vnútornou premenou?
Mám rád pocit, keď sa niečo nové naučím alebo sa v niečom zlepším. Neuspokojím sa, keď vyleziem na vrchol nejakej hory, chcem na sebe naďalej pracovať a zdolať ešte vyššiu. Nikdy som sa nebál dávať si vysoké ciele, aj keď ma od nich ľudia často odrádzali. Vďaka týmto výzvam som sa rokmi naučil pristupovať k veciam s iným pokojom a nadhľadom. A tak to má byť, vtedy má život zmysel, ak sa človek dokáže posúvať.