Prekvapenie na Moyzesovej

Minulý týždeň sme sa zatúlali do histórie parku na Moyzesovej. Ulicu s pásom zelene dlhú takmer kilometer naprojektovali podľa vzoru budapeštianskych bulvárov. Súčasnú tvár dostal park v roku 2013, keď Košice boli európskym hlavným mestom kultúry.

Dnešnú potulku venujeme zaujímavostiam, ktoré ste si možno nevšimli.

Topánkovník vojenský

Idete po parku, pozriete sa do korún stromov a neveríte vlastným očiam. Na prvý pohľad tento strom vyzerá ako normálna lipa malolistá obyčajná (Tilia cordata). Lenže – omyl. Je to topánkovník vojenský (Calcerus militaris).

Páry poltopánok, ktoré tam visia z konárov, svoj príbeh nerozpovedia. Na to treba zohnať pamätníka, ktorý si spomenie, že „vojna“ (či neskrátene vojenská prezenčná služba) za socializmu trvala dva roky, po ňom rok a potom ešte kratšie. Tak či onak, mladým chalanom sa zdalo, že je to večnosť. No prežili odvody, nástupy, niektorí i šikanovanie. A v poslednú noc v kasárňach mohli si vyhodiť z kopýtka, či vlastne z okna. Veď kto by chodil v civile obutý do vojenskej vychádzkovej obuvi?

Topánky na strome sa zachránili pred pádom na dlažbu i zabudnutím v odpade. Vďaka šnúrkam sa držali na konári a je im tam dobre. Tipujem, že Československá ľudová armáda a následne Armáda Slovenskej republiky šnúrky, ktoré odolávajú času, prebrala zo sovietskeho kozmického programu.

Kľúčová socha 

Umelecké dielo hneď vedľa starej športovej haly, (predtým jazdiarne) je naozaj zložené z kľúčov. Český sochár Jiří David (1956) ich zozbieral prostredníctvom kampane istého mobilného operátora vyše 85-tisíc! Ide o najväčšiu zbierku kľúčov na svete. Tie majú hmotnosť sedem ton, podstavec sochy váži o tonu viac.

Každodennosti socíku

O čom je táto socha, pripomínajú jej veľké štylizované písmená, ktoré tvoria slovo REVOLUCE. Ich dizajn je prebratý z každodenností socializmu v Československu. „R“ má tvar začiatočného písmena denníka Rudé právo, čo boli noviny Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. „E“ je font vzatý zo socialistického balenia toaletného papiera, „V“ z názvu Vata. „O“ je z obalu žuvačky Pedro, „L“ z reklamy pána Vajíčka, „U“ z písmena tuzexového bonu, „C“ z loga cestovnej kancelárie a „E“ z komunistickej straníckej legitimácie.

Aj sprejeri majú dovolenku

Kto chodí po meste s otvorenými očami, vie že zvláštnou kapitolou košického grafiti sú svojrázne výroky košického sprejera či writera, ktorý sa podpisuje ako Santiago, prípadne len nakreslí parníček.

Mnohé z jeho výkvetov sú nezabudnuteľné (i potom, čo boli zatreté): Z mesiaca lásky máme mesiac alergií. A pod tým: Máme tu jún (mesiac prasknutých strún?). Na Národnej triede, vlastne už na sídlisku Mier, je tento:  NIE JE NIKDE, LEN V SLOVNÍKU… A TU. „MIER“. A takýmto nápisom okomentoval (inak) prázdnu stenu: AJ SPREJERI MAJÚ DOVOLENKU.
Foto: Veronika Janušková