Skauti priviezli Betlehemské svetlo, ktoré predstavuje symbol pokoja, lásky a mieru
V sobotu (10. 12.) večer Slovenskí skauti priviezli na Slovensko Betlehemské svetlo, ktoré predstavuje symbol pokoja, lásky a mieru, ktoré prevzali od rakúskych skautov počas slávnostnej ceremónie v kostole Neuottakring vo Viedni. Skauti posielajú svetlo na naše východné hranice a dúfajú, že prinesú nádej ľudom, ktorí žijú na Ukrajine. Včera (11. 12.) ráno odovzdali Svetlo počas svätej omše v Poprade poľským a poobede aj ukrajinským skautom. Informoval o tom v tlačovej správe koordinátor Betlehemského svetla na Slovensku Marián Suvák.
Betlehemské svetlo putovalo z Viedne do Popradu, kde ho náčelník Slovenského skautingu Ján Mitrík spolu so skautmi odovzdali na sv. omši poľským skautom.
Následne Betlehemské svetlo priniesli k ukrajinským hraniciam, kde si ho prevzali Ukrajinský skauti. „Je to silný moment, keď po náročnom pandemickom období čelíme ďalšej neľahkej situácii. Som rád, že sa po aktívnej spolupráci s ukrajinskými skautmi z leta môžeme opäť stretnúť a aspoň takto symbolicky priniesť na Ukrajinu nádej, lásku a mier. Chceme vyslať do celého sveta odkaz, že mier je silnejší ako zloba vojny,” povedal náčelník Slovenského skautingu.
V utorok 13. decembra skauti prinesú Betlehemské svetlo do Prezidentského paláca, kde si ho prevezme prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pôjde o jedno z prvých oficiálnych prijatí svetla z Baziliky Narodenia Pána v Betleheme. V sobotu 17. decembra od skorého rána, budú skautské posádky roznášať vlakmi Betlehemské svetlo po celom Slovensku, doručia ho do viac ako 300 miest a obcí. Skauti sa snažia pripraviť súhrnnú informáciu v podobe interaktívnej mapy, aby ľudia vedeli, kde všade bude Betlehemské svetlo k dispozícii na odpálenie. Betlehemské svetlo postupne prinesú do domácností, nemocníc, azylových domov, domovov sociálnej a opatrovateľskej starostlivosti a kostolov, aby mohlo dotvárať atmosféru Vianoc.
Zdroj: SITA mt, kg
Odporúčané články
Kvetná nedeľa, ktorá tento rok pripadá na 13. apríla, je v poradí šiestou pôstnou a zároveň poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu, ktorý sa začal Popolcovou stredou. Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum – podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj Pašiová (odvodené z latinského passio – utrpenie). V kresťanských chrámoch sa čítajú pašie.
Veľkonočná vigília, slávená v noci zo soboty na nedeľu, je ústrednou bohoslužbou kresťanských osláv Veľkej noci, ktorá začína Veľkonočnú nedeľu. Podľa Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska nejde o obrady Bielej soboty, hoci sa konajú v sobotu po západe slnka, ale liturgicky patria už k nedeli. Táto noc bdenia, zasvätená očakávaniu Pána, oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie a prináša radosť po tichu od Zeleného štvrtka.
Veľká noc, významný kresťanský sviatok spojený so zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, prináša rozmanité tradície, ktoré sa líšia podľa regiónov a krajín.
