Slovensko si pripomína 106. výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika
Pri návrate z Talianska na Slovensko 4. mája 1919 sa jeho lietadlo pri pristávacom manévri zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji.
Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Myjavy v národne uvedomelej rodine evanjelického farára. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V roku 1912 získal francúzske občianstvo. V rokoch 1914 – 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom stal hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu. Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády. Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik a ďalší traja členovia posádky, ostali dosiaľ nevyjasnené. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, nad svojou rodnou obcou Košariská, tamojšia mohyla je zároveň jeho najväčším pamätníkom.
Na Slovensku v súčasnosti stoja desiatky pamätníkov, sôch či búst venovaných generálovi Štefánikovi. Najstaršia socha generála Milana Rastislava Štefánika stojí v Trnave. Dielo sochára Jána Koniarka odhalili v októbri 1924, len päť a pol roka po Štefánikovej tragickej smrti. Najdlhšie však na svojom mieste stojí socha Štefánika v Predmieri v okrese Bytča, tú neodstránili ani v časoch, ktoré neboli Štefánikovi naklonené.
S myšlienkou uctiť si generála Milana Rastislava Štefánika sochou prišiel Mestský výbor Matice slovenskej v Trnave už v decembri 1923. Matičiari vyhlásili verejnú zbierku, v ďalšom roku už sochu odhaľovali. Na veľkej slávnosti sa okrem Štefánikovej matky Apolónie a ďalších príbuzných zúčastnili predstavitelia československej vlády aj armády a množstvo ľudí.
Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia sochu odstránili, opäť ju, ale už na inom mieste, odhalili až v roku 1969. V období „normalizácie“ bol Štefánik opäť odstránený z verejného priestoru a vygumovaný z učebníc. Trnavskú sochu schovali v priestoroch vtedajšej galérie na Hviezdoslavovej ulici. V roku 1990 prišiel opäť čas odhaliť sochu Štefánika. Chýbal však pôvodný podstavec, reštaurátori preto Štefánika postavili na podstavec, ktorý bol chystaný pre sochu Klementa Gottwalda.
Štefánikovu sochu v Predmieri, dielo Pavla Bána, odhalili v roku 1930. Na svojom mieste vydržala aj po nástupe socializmu, aj počas „normalizácie“. V roku 1998 ju zničila spadnutá lipa, pieskovcovú sochu však reštaurátori dali do poriadku.
Zdroj:(SITA,mt)
Odporúčané články
Pôvod spomienky na zosnulých siaha do roku 998, keď opát benediktínskeho kláštora v Cluny, svätý Odilo, nariadil, aby sa pre dobro všetkých v Pánovi zosnulých kresťanov 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny, aby sa po vešperách vyzváňalo všetkými zvonmi a spievali sa žalmy za mŕtvych.
Moravský vrabec s kapustou a domácou knedľou patrí medzi klasiky česko-slovenskej kuchyne, ktoré si stále držia svoju obľúbenosť. Kombinácia pečeného bravčového mäsa, kyslej kapusty a nadýchanej parenej knedle vytvára sýte a tradičné jedlo vhodné na nedeľný obed aj slávnostný stôl.
Ministerstvo vnútra predstavilo stručný krízový návod, ktorý má verejnosti pomôcť pripraviť sa na núdzové situácie a zvládnuť ich s čo najmenšími následkami. Praktický manuál, spracovaný v prehľadnej grafickej forme, zdôrazňuje šesť kľúčových krokov – od zachovania pokoja až po podporu ľudí vo svojom okolí.
