Sté výročie narodenia Dubčeka pripomenie poštová známka

Slovenská pošta dnes vydala poštovú známku „Osobnosti: Alexander Dubček (1921 – 1992)“ s nominálnou hodnotou jedného eura. Ako informovala hovorkyňa pošty Iveta Dorčáková, motívom poštovej známky je trojštvrťový portrét Dubčeka zo 60. rokov 20. storočia, sediaceho v dobovej limuzíne Tatra 603.

„Poštová známka rozmerov 40×30 milimetrov, vrátane perforácie, vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.,“ uviedla hovorkyňa. Súčasne s poštovou známkou bude podľa nej vydaná aj obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou s dátumom 26. 11. 2021 a domicilom obce Uhrovec. „Na FDC je portrét starnúceho Alexandra Dubčeka z 80. rokov z profilu v lineárnom, geometrickom prevedení. Motívom FDC pečiatky je faksimile podpisu Dubčeka,“ povedala Dorčáková. Doplnila, že FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť BB PRINT, s.r.o. . „Autorom výtvarného návrhu známka a FDC je akademický maliar Peter Augustovič,“ dodala hovorkyňa.

>>>VIZUÁL POŠTOVEJ ZNÁMKY NÁJDETE TU<<<

Alexander Dubček sa narodil 27. 11. 1921 v Uhrovci. Detstvo a mladosť prežil s rodičmi v ZSSR, kam odišli za prácou a pred 2. svetovou vojnou sa vrátili späť domov. Zapojil sa do antifašistického odboja, bojoval spolu s bratom Júliusom v Slovenskom národnom povstaní. Od roku 1949 sa profesionálne venoval verejnej a politickej práci. Politika sa však odkláňala od jeho pôvodnej vízie, citlivo vnímal porušovanie zákonnosti, prebiehajúce politické súdne procesy a hľadal východiská. V Československu dozrievala spoločenská kríza. Po nástupe do najvyššej straníckej funkcie sa stal Alexander Dubček obľúbeným a dôveryhodným politikom. Začali sa demokratické reformy v ekonomike i v spoločenskom živote, sovietski politici a maršali však žiadali ich zastavenie.

Po invázií vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy (21. 8. 1968) začala okupácia krajiny s cieľom zvrátiť prebiehajúce demokratické reformy. Dubčeka postupne zbavili všetkých funkcií, vylúčili zo strany a nastalo 20-ročné obdobie diskriminácie a obmedzovania ľudských práv. Po páde totality v novembri 1989 sa opätovne vrátil do aktívnej politiky, bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia v Prahe, prispieval k utváraniu novej pluralitnej spoločnosti, navštevoval mnohé štáty Európy a sveta, obnovil pretrhnuté kontakty a spoluprácu. Všade ho prijímali s úctou ako posla dobrej vôle a nádeje. Počas služobnej cesty do Prahy dňa 1. 9. 1992 došlo k tragickej autohavárii, na následky ktorej Alexander Dubček dňa 7. 11. 1992 zomrel.

Zdroj: (SITA, sa;kh)