Inzercia

Stredoeurópsky unikát – spoznajte históriu košických lesov

Stromy sú nevyhnutné pre náš život. Spevňujú pôdu, poskytujú nám drevo, zachytávajú vlahu, sú útočiskom pre zvieratá. Dávajú nám to najdôležitejšie – kyslík. Ak nebudú stromy, nebude kyslík, a teda ani život. Lesy by sme mali chrániť a nie ničiť. Nahliadnime do histórie našich Mestských lesov. Lesné hospodárstvo mesta Košice zohrávalo v živote obyvateľov od

KOŠICE:DNES

Stromy sú nevyhnutné pre náš život. Spevňujú pôdu, poskytujú nám drevo, zachytávajú vlahu, sú útočiskom pre zvieratá. Dávajú nám to najdôležitejšie – kyslík. Ak nebudú stromy, nebude kyslík, a teda ani život. Lesy by sme mali chrániť a nie ničiť. Nahliadnime do histórie našich Mestských lesov.

Inzercia

Lesné hospodárstvo mesta Košice zohrávalo v živote obyvateľov od nepamäti významnú úlohu. História mesta je úzko spätá s rozľahlými lesmi v jeho okolí. Prvá zmienka o lesnom majetku Košíc sa spomína v zachovaných listinách už z polovice 13. storočia.

Pod palcom uhorského kráľa

Niekedy sa naše lesy spomínajú aj pod názvami ako „čierny les“ (silva nigra) alebo „veľký les“ (silva magna). Tieto označenia v listinách poukazujú na rozsiahlosť lesných komplexov medzi Košicami a Gelnicou. Lesné pozemky sa rozprestierali až v troch župách – Spišskej, Šarišskej a Abovskej. Les bol pôvodne vlastníctvom uhorského kráľa Bélu IV. (korunovali ho už ako 8-ročného). Košickým kolonistom umožnil jeho užívanie, mohol ho však odpredať alebo ho niekomu za zásluhy aj darovať.

Na mieste prvej mestskej horárne na Bankove (vľavo) v roku 1890 vyrástol súkromný letohrádok Aladára Bieleka.
Na mieste prvej mestskej horárne na Bankove (vľavo) v roku 1890 vyrástol súkromný letohrádok Aladára Bieleka. foto: meles

Násilne zabrané lesy

Na prelome 13. a 14 storočia územie Vyšných Košíc násilím dočasne získal palatín Omodej so svojimi synmi. Na vrchu Hradová nechal postaviť na mieste staršieho (pravdepodobne) dreveného hradiska kamenný hrad, z ktorého až do svojej porážky v bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 podnikali lúpežné výpady na mesto (Nižné) Košice. Mešťania však nenávideného utlačovateľa Omodeja zavraždili.

Neskôr v roku 1376 kráľ Ľudovít I. venoval obce Nižný a Vyšný Klatov spolu s ich lesnými majetkami do vlastníctva Košíc. Od roku 1397 sa k nim pridali aj majetky obce Ťahanovce, potom aj časť majetkov Myslava. Mesto ich celé získalo začiatkom 15. storočia.

S dejinami našich lesov sú späté aj obce v okolí Košíc. V rokoch 1347 – 1364 nechal pán hradu Sokoľ vyklčovať les na severnom okraji územia Vyšných Košíc. Usadil tam svojich poddaných a založil dedinu Kavečany. Mesto Košice túto dedinu získalo darovaním od uhorského panovníka Žigmunda Luxemburského v roku 1423. 

Vyhliadková veža na vrchole kopca Hradová. foto: meles
Vyhliadková veža na vrchole kopca Hradová. foto: meles

Najväčší majetok mesta v Uhorsku 

Ako odmenu za financovanie cisárových vojen v Poľsku a Litve daroval Žigmund Luxemburský mestu Košice spolu s hradom Sokoľ aj šarišské obce (Sokoľ, Tepličany, Kostoľany, Malá Vieska, Malá a Veľká Lodina, Rokycany, Suchá Dolina, zaniknutá osada Stredná Lodina a dnes už vodnou nádržou zatopená obec Ružín). Na prelome 15. storočia mesto získalo kúpou Bašku a Kalšu. V tom istom období panovník daroval Košiciam Zlatú Idku spolu s právom dolovať zlato a striebro. Pozemkový majetok mesta Košice sa postupne stal najväčším v bývalom Uhorsku. Koncom 19. storočia dosiahli mestské lesy výmeru 29 876,3 katastrálnych jutár (52  414 hektárov).

V 20. storočí sa lesný majetok Košíc rozrástol o chotáre obcí Opátka, Kojšov a Jaklovce. Po 2. svetovej vojne prešla veľká časť lesov do vlastníctva štátu ako národný majetok. Hospodárili v nich lesné závody, ktoré boli súčasťou národného podniku Československé lesy.

Výhľadový vrch Sivec je vápencový hrebeň s výrazným ostrým skalnatým bralom.
Výhľadový vrch Sivec je vápencový hrebeň s výrazným ostrým skalnatým bralom. foto: meles

Vlastný mestský podnik

V roku 1992 sa mesto Košice ujalo svojich vlastníckych práv k lesnému majetku po viac ako 40-ročnej pauze, počas ktorej boli lesy v užívaní štátu. Od roku 1993 mesto hospodári na lesnom majetku prostredníctvom vlastného podniku Mestské lesy Košice a.s. „Poslaním podniku je zachovanie a zveľaďovanie lesného majetku mesta Košice pri rešpektovaní zásad trvalo udržateľného hospodárenia,“ povedal Miroslav Tököly, ekonomický námestník podniku Mestských lesov. Jeho zakladateľom a zároveň jediným spoločníkom je mesto Košice. 

Lesný majetok sa dnes rozprestiera v najvýchodnejšej časti Slovenského Rudohoria a Čiernej hory v nadmorskej výške 200 – 1 200 m.n.m. Hospodárske využívanie lesov súviselo počas dlhej histórie s baníctvom a hutníctvom v regióne Košíc. Dnes je druhým najväčším lesným majetkom v strednej Európe o výmere 19 432 ha.  

Lesná škôlka v Bujanovskej doline. foto: meles
Lesná škôlka v Bujanovskej dubina. foto: meles
Národná prírodná rezervácia Bokšov.
Národná prírodná rezervácia Bokšov. foto: meles

Vedeli ste?

  • Najväčšie zastúpenie (až 54%) v košických lesoch má buk lesný
  • Najvyšším stromom v košických lesoch je buk. Týči sa do výšky 42 metrov. Nájdeme ho v Národnej prírodnej rezervácii Bokšov
  • Na území košických lesov sa nachádzajú Národné prírodné rezervácie: Humenec, Vozárska, Bokšov, Sivec, Bujanovská dubina a prírodná rezervácia Vysoký vrch
  • Košické lesy sú domovom rôznych druhov flóry európskeho významu: kosatec bezlistý uhorský, poniklec slovenský, poniklec veľkokvetý 
  • Na území lesov žijú aj zvieratá európskeho významu. Sú domovom fúzača veľkého, vydry riečnej, vlka dravého aj viacerých druhov netopierov
  • Strom pohltí za rok až 4 kilogramy oxidu uhličitého
  • Jeden strom denne vyprodukuje 180 litrov kyslíka

 

Aké druhy stromov  tvoria naše lesy? Vyše 80 % košických lesov tvoria listnaté stromy. Okrem najčastejšieho buku v nich nájdete aj iné dreviny: dub, hrab, javor, jaseň, brezu. Ihličnaté stromy majú menšie zastúpenie, ktoré prezentujú štyri druhy drevín: jedľa, smrek, borovica a smrekovec.

Aké druhy stromov tvoria naše lesy?
Vyše 80 % košických lesov tvoria listnaté stromy. Okrem najčastejšieho buku v nich nájdete aj iné dreviny: dub, hrab, javor, jaseň, brezu. Ihličnaté stromy majú menšie zastúpenie, ktoré prezentujú štyri druhy drevín: jedľa, smrek, borovica a smrekovec.

Nie je les ako les Rozľahlé lesné územia pod správou Mestských lesov sa členia na viaceré kategórie lesov. Najdominantnejšiu časť (83 %) predstavujú lesy osobitného určenia. Spadajú pod ňu prímestské lesy, lesy v chránených územiach a lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov. Zvyšok lesného územia tvoria hospodárske lesy (2%) a ochranné lesy (15 %).

Nie je les ako les
Rozľahlé lesné územia pod správou Mestských lesov sa členia na viaceré kategórie lesov. Najdominantnejšiu časť (83 %) predstavujú lesy osobitného určenia. Spadajú pod ňu prímestské lesy, lesy v chránených územiach a lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov. Zvyšok lesného územia tvoria hospodárske lesy (2%) a ochranné lesy (15 %).

(ML, EH)
foto: meles