Stredoeurópsky unikát – spoznajte históriu košických lesov
Stromy sú nevyhnutné pre náš život. Spevňujú pôdu, poskytujú nám drevo, zachytávajú vlahu, sú útočiskom pre zvieratá. Dávajú nám to najdôležitejšie – kyslík. Ak nebudú stromy, nebude kyslík, a teda ani život. Lesy by sme mali chrániť a nie ničiť. Nahliadnime do histórie našich Mestských lesov.
Lesné hospodárstvo mesta Košice zohrávalo v živote obyvateľov od nepamäti významnú úlohu. História mesta je úzko spätá s rozľahlými lesmi v jeho okolí. Prvá zmienka o lesnom majetku Košíc sa spomína v zachovaných listinách už z polovice 13. storočia.
Pod palcom uhorského kráľa
Niekedy sa naše lesy spomínajú aj pod názvami ako „čierny les“ (silva nigra) alebo „veľký les“ (silva magna). Tieto označenia v listinách poukazujú na rozsiahlosť lesných komplexov medzi Košicami a Gelnicou. Lesné pozemky sa rozprestierali až v troch župách – Spišskej, Šarišskej a Abovskej. Les bol pôvodne vlastníctvom uhorského kráľa Bélu IV. (korunovali ho už ako 8-ročného). Košickým kolonistom umožnil jeho užívanie, mohol ho však odpredať alebo ho niekomu za zásluhy aj darovať.
Násilne zabrané lesy
Na prelome 13. a 14 storočia územie Vyšných Košíc násilím dočasne získal palatín Omodej so svojimi synmi. Na vrchu Hradová nechal postaviť na mieste staršieho (pravdepodobne) dreveného hradiska kamenný hrad, z ktorého až do svojej porážky v bitke pri Rozhanovciach v roku 1312 podnikali lúpežné výpady na mesto (Nižné) Košice. Mešťania však nenávideného utlačovateľa Omodeja zavraždili.
Neskôr v roku 1376 kráľ Ľudovít I. venoval obce Nižný a Vyšný Klatov spolu s ich lesnými majetkami do vlastníctva Košíc. Od roku 1397 sa k nim pridali aj majetky obce Ťahanovce, potom aj časť majetkov Myslava. Mesto ich celé získalo začiatkom 15. storočia.
S dejinami našich lesov sú späté aj obce v okolí Košíc. V rokoch 1347 – 1364 nechal pán hradu Sokoľ vyklčovať les na severnom okraji územia Vyšných Košíc. Usadil tam svojich poddaných a založil dedinu Kavečany. Mesto Košice túto dedinu získalo darovaním od uhorského panovníka Žigmunda Luxemburského v roku 1423.
Najväčší majetok mesta v Uhorsku
Ako odmenu za financovanie cisárových vojen v Poľsku a Litve daroval Žigmund Luxemburský mestu Košice spolu s hradom Sokoľ aj šarišské obce (Sokoľ, Tepličany, Kostoľany, Malá Vieska, Malá a Veľká Lodina, Rokycany, Suchá Dolina, zaniknutá osada Stredná Lodina a dnes už vodnou nádržou zatopená obec Ružín). Na prelome 15. storočia mesto získalo kúpou Bašku a Kalšu. V tom istom období panovník daroval Košiciam Zlatú Idku spolu s právom dolovať zlato a striebro. Pozemkový majetok mesta Košice sa postupne stal najväčším v bývalom Uhorsku. Koncom 19. storočia dosiahli mestské lesy výmeru 29 876,3 katastrálnych jutár (52 414 hektárov).
V 20. storočí sa lesný majetok Košíc rozrástol o chotáre obcí Opátka, Kojšov a Jaklovce. Po 2. svetovej vojne prešla veľká časť lesov do vlastníctva štátu ako národný majetok. Hospodárili v nich lesné závody, ktoré boli súčasťou národného podniku Československé lesy.
Vlastný mestský podnik
V roku 1992 sa mesto Košice ujalo svojich vlastníckych práv k lesnému majetku po viac ako 40-ročnej pauze, počas ktorej boli lesy v užívaní štátu. Od roku 1993 mesto hospodári na lesnom majetku prostredníctvom vlastného podniku Mestské lesy Košice a.s. „Poslaním podniku je zachovanie a zveľaďovanie lesného majetku mesta Košice pri rešpektovaní zásad trvalo udržateľného hospodárenia,“ povedal Miroslav Tököly, ekonomický námestník podniku Mestských lesov. Jeho zakladateľom a zároveň jediným spoločníkom je mesto Košice.
Lesný majetok sa dnes rozprestiera v najvýchodnejšej časti Slovenského Rudohoria a Čiernej hory v nadmorskej výške 200 – 1 200 m.n.m. Hospodárske využívanie lesov súviselo počas dlhej histórie s baníctvom a hutníctvom v regióne Košíc. Dnes je druhým najväčším lesným majetkom v strednej Európe o výmere 19 432 ha.
Vedeli ste?
- Najväčšie zastúpenie (až 54%) v košických lesoch má buk lesný
- Najvyšším stromom v košických lesoch je buk. Týči sa do výšky 42 metrov. Nájdeme ho v Národnej prírodnej rezervácii Bokšov
- Na území košických lesov sa nachádzajú Národné prírodné rezervácie: Humenec, Vozárska, Bokšov, Sivec, Bujanovská dubina a prírodná rezervácia Vysoký vrch
- Košické lesy sú domovom rôznych druhov flóry európskeho významu: kosatec bezlistý uhorský, poniklec slovenský, poniklec veľkokvetý
- Na území lesov žijú aj zvieratá európskeho významu. Sú domovom fúzača veľkého, vydry riečnej, vlka dravého aj viacerých druhov netopierov
- Strom pohltí za rok až 4 kilogramy oxidu uhličitého
- Jeden strom denne vyprodukuje 180 litrov kyslíka
Aké druhy stromov tvoria naše lesy?
Vyše 80 % košických lesov tvoria listnaté stromy. Okrem najčastejšieho buku v nich nájdete aj iné dreviny: dub, hrab, javor, jaseň, brezu. Ihličnaté stromy majú menšie zastúpenie, ktoré prezentujú štyri druhy drevín: jedľa, smrek, borovica a smrekovec.
Nie je les ako les
Rozľahlé lesné územia pod správou Mestských lesov sa členia na viaceré kategórie lesov. Najdominantnejšiu časť (83 %) predstavujú lesy osobitného určenia. Spadajú pod ňu prímestské lesy, lesy v chránených územiach a lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov. Zvyšok lesného územia tvoria hospodárske lesy (2%) a ochranné lesy (15 %).
(ML, EH)
foto: meles
Odporúčané články
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Jahňacie ragú je jedlom, ktoré zaručene poteší chuťové poháriky každého gurmána. S jemne duseným mäsom, aromatickými bylinkami a bohatou omáčkou z červeného vína sa toto jedlo stáva ideálnou voľbou na slávnostný obed či večeru. Prinášame vám osvedčený recept, ktorý premení obyčajný deň na kulinársky zážitok.
