To najkrajšie z Krásnej
Historické pamiatky
Mestská časť Krásna nad Hornádom je bohatá na historické pamiatky. Jednou pamiatkou, ktorá sa v tejto časti nachádza, je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi z roku 1935. Stavba tohto kostola je inšpirovaná románskym slohom a maďarskou secesiou zo začiatku 20. storočia. Kostol je trojloďový, na ktorom stredná loď má kazetový stroj. Ďalšie dve lode, ktoré sú bočné, majú pruské klenby. V kostole sa nachádza zariadenie, ktoré pochádza z rokov 1940 až 1950.
Ďalšou pamiatkou, ktorá sa nachádza aj na celoslovenskom zozname ako kultúrna pamiatka, je rokoková kúria z roku 1773. Táto kúria stojí na mieste, kde stál kláštor postavený v 14. storočí. V roku 1820 bola kúria prestavaná a touto prestavbou získala klasicistickú arkádu. Pamiatka je postavená prevažne v slohu neskorého baroku. V súčasnosti slúži ako rodinný dom.
Historické pamiatky v MČ Krásna dopĺňa aj Kaštieľ Krásna. Ide o barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780. Pôvodne bol tento kaštieľ prízemnou dvojkrídlovou budovou, ktorá počas rokov prešla niekoľkými rekonštrukciami. Postupne k dvom krídlam pribudlo tretie, čím sa uzatvoril dvor a zakryl pohľad na hlavné priečelie.
Kaštieľ bol v 20. storočí využívaný ako cirkevná škola a po 2. svetovej vojne ako štátna základná škola. V súčasnosti slúži ako kultúrno-spoločenské centrum. V kaštieli sa dnes nachádza aj kaviareň Meško s knižnicou, ktorá je však momentálne z technických príčin zatvorená.
Odporúčané články
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
