Štúdia analyzovala údaje od viac ako 86-tisíc zdravých ľudí vo veku 51 až 90 rokov z 27 európskych krajín. Výskumníci použili strojové učenie, čo je trénovanie počítačového modelu na detekciu vzorcov v tisíckach dátových bodov. Model odhadoval, ako staro človek „vyzerá“ na základe jeho každodenného fungovania, pamäte, úrovne vzdelania, mobility a zdravotného stavu vrátane srdcových chorôb alebo straty sluchu.
Porovnanie tohto „predpokladaného veku“ so skutočným vekom osoby odhalilo to, čo výskumníci nazvali „biobehaviorálny vekový rozdiel“, čiže rozdiel medzi skutočným vekom osoby a jej vzhľadom na základe fyzického a kognitívneho profilu. Záporný rozdiel znamenal, že osoba vyzerala mladšie ako jej biologický vek. Pozitívny rozdiel znamenal, že vyzerala staršie.
Výskumníci potom analyzovali úroveň viacjazyčnosti v každej krajine, pričom sa zamerali na percento ľudí, ktorí neovládali žiadny ďalší jazyk, ovládali jeden, dva, tri alebo viac. Medzi krajiny s vysokou viacjazyčnosťou patrilo Luxembursko, Holandsko, Fínsko a Malta, kde je znalosť viacerých jazykov bežná. Medzi krajiny s nízkou viacjazyčnosťou patrilo Spojené kráľovstvo, Maďarsko a Rumunsko.
Zdravotnícka organizácia WHO sa po prvý raz oficiálne venuje neplodnosti
Ukázalo sa, že ľudia žijúci v krajinách s rozšírenou viacjazyčnosťou mali nižšie riziko zrýchleného starnutia. Monolingualisti sa naopak s väčšou pravdepodobnosťou zdali biologicky starší. Dokonca aj jeden ďalší jazyk mal badateľný účinok. Znalosť viacerých jazykov vytvorila ešte silnejší účinok, čo naznačuje, že každý ďalší jazyk poskytoval novú úroveň ochrany.
Tieto vzorce boli najvýraznejšie u ľudí vo veku 70 a 80 rokov. Znalosť dvoch alebo viacerých jazykov poskytovala výrazne silnejšiu ochranu pred zmenami súvisiacimi s vekom. Starší viacjazyční ľudia majú určitú „vstavanú“ odolnosť, ktorú ich jednojazyčným rovesníkom chýba.
Aj po zohľadnení faktorov na národnej úrovni, ako sú blahobyt, vzdelanie, politická stabilita, kvalita ovzdušia a migrácia, si viacjazyčnosť zachováva svoj ochranný účinok, čo naznačuje, že jazyková skúsenosť je faktorom zdravého starnutia.
(SITA,hb)