Vítanie nového roka nebolo vždy také ako dnes
Silvestrovské oslavy, ktoré dnes považujeme za samozrejmú súčasť konca roka, majú hlboké korene v histórii. Ich pôvod siaha až do antických tradícií Babylončanov a Rimanov, ktorí oslavovali príchod nového roka rituálmi a obradmi na zabezpečenie šťastia a úspechu. Kresťanstvo si tieto tradície osvojilo a prispôsobilo, čím položilo základy moderných silvestrovských osláv.
Sviatok nesie meno po pápežovi Svätom Silvestrovi I., ktorý zomrel 31. decembra 335. Bol prvým pápežom po uznaní kresťanstva ako štátneho náboženstva v Rímskej ríši. Na jeho počesť sa posledný deň roka stal spomienkou na jeho odkaz a dostal jeho meno do kalendára. Naši predkovia prežívali prelom rokov v duchu očisty a poriadku. Na Silvestra upratovali domovy, vracali požičané veci a urovnávali dlhy. Podľa tradície si obliekali čisté šaty, aby symbolicky vstúpili do nového roka očistení od starostí starého.
Dôležité boli aj rôzne zvyky, ktoré mali zabezpečiť šťastie a zdravie. Smeti sa nevynášali, aby sa šťastie „nevyhodilo“ z domu, a pranie bielizne bolo zakázané, aby sa predišlo úmrtiam. Rovnako sa verilo, že jedlo na Silvestra môže ovplyvniť nasledujúci rok. Šošovica a mak mali priniesť peniaze, bravčové šťastie a bohatstvo, zatiaľ čo hydina, ktorá by „odletela“, sa neodporúčala.
Dnešné silvestrovské oslavy sú pestrejšie a flexibilnejšie. Každý ich môže prispôsobiť svojim predstavám. Obľúbenými aktivitami sú rodinné stretnutia, stretnutia s priateľmi, spoločenské akcie a polnočný prípitok. V posledných rokoch však čoraz viac miest upúšťa od tradičných ohňostrojov, ktoré nahrádzajú ekologickejšie svetelno-hudobné šou. Tieto moderné podujatia zohľadňujú ochranu zvierat a kvalitu ovzdušia, no zároveň poskytujú atraktívny program na privítanie nového roka.
Aj dnes si mnohí zachovávajú staré zvyky pri výbere jedál na Silvestra. Šošovica a bravčové zostávajú symbolmi hojnosti a šťastia. Na druhej strane, moderné kuchyne obohatili exotické ingrediencie, zelenina a nápoje, ktoré predtým neboli dostupné.
Zdroj:(SITA,tm/FG)
Odporúčané články
Téma symbolov kosáka a kladiva na Námestí osloboditeľov v Košiciach rozvírila v posledných týždňoch vášne. Našej ankety, ktorá sa stala platformou na vyjadrenie názorov občanov, sa zúčastnilo 1 651 hlasujúcich. Výsledky sú mimoriadne tesné – 51 % respondentov sa vyjadrilo za ponechanie symbolov (842 hlasov), zatiaľ čo 49 % (809 hlasov) bolo za ich odstránenie (percentá boli zaokrúhlené na dve desatinné miesta). Okrem samotných hlasov prišlo aj množstvo komentárov, ktoré odhaľujú, ako ľudia vnímajú túto citlivú tému.
Vianoce sú najkrajším sviatkom roka, ktorý spája rodiny a nesie so sebou bohatú symboliku a zvyky. Mnohé z nich majú hlboké historické korene a prešli významnými zmenami. Aké tradície však pretrvávajú dodnes? Pozrime sa na tie najvýznamnejšie, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.
Sviatky sú ideálnym časom na oddych a zábavu v kruhu najbližších. Ak hľadáte spôsoby, ako sa spolu zabaviť, prinášame vám inšpiráciu na hry, ktoré rozprúdia smiech a dobrú náladu. Týchto osem hier poteší deti aj dospelých a spríjemní vaše spoločné chvíle.
