Východ verzus Záhorie: Aké majú vianočné zvyky?

Na východnom Slovensku k tradičným Vianociam patria iné zvyky ako na Záhorí. Niektoré sa zhodujú, ale niektoré sa aj rôznia.

Veštili ženícha

Otiepka slamy pod stolom patrila na väčšine východného Slovenska k neodmysliteľným štedrovečerným zvykom. Po večeri, keď gazda rozhádzal do štyroch kútov izby orechy, museli deti vliezť pod stôl na slamu a hlasno kotkodákať, aby sliepky na budúci rok dobre znášali a aby bolo dosť podstieľky pre dobytok i veselosti v dome až do ďalších Vianoc.

Keď gazdiná zapálila sviečku a sadla si k stolu, viac od neho vstať nesmela a obsluhovali ju iní členovia rodiny. Podľa povery, ak by gazdiná vstala, niekto z rodiny mohol navždy odísť z domu. Preto, ak v dome nemali odrastené deti, musel ju obslúžiť gazda. Smer plameňa sviečky zasa naznačoval, kto v dome v nadchádzajúcom roku ochorie.

Po štedrovečernej hostine, keď dievčatá umyli riad a upratali svetlicu, museli z misky položenej na stole nasypať trochu jedla aj statku a hydine, aby bolo dostatok potravy pre všetkých aj v budúcom roku. Dievčatá potom na dvore vyčkávali, z ktorej strany im pes „vybreše“ ženícha. Ak vtedy zakrákala vrana, budúca nevesta mala dostať hašterivú svokru. Ak sa ozval kuvik, znamenalo to zlú novinu. Dievčatá zvykli sypať na sneh šošovicu, ktorú ak vtáci nevyzobali do hodiny po svitaní, dievka mala zostať chudobnou aj po vydaji.

Medzi štedrovečerné zvyky patrilo aj štvrtenie jabĺčka. Ak bolo zdravé a jadierka zostali v tvare hviezdy, mali oplývať všetci rodinní príslušníci zdravím a šťastím. Ak sa vyformovala z jadierok podoba kríža, ľudia verili, že niekto z rodiny umrie. Na štedrovečernej tabuli nesmela chýbať ani miska s medom a cesnakom, čo boli najlepšie zaklínadlá proti chorobám. Med symbolizoval zároveň včeliu pracovitosť.

Na Záhorí piekli oblátky učitelia

Pečenie vianočných oblátok na území západného Slovenska bolo v minulosti nepísanou povinnosťou dedinských učiteľov.

Záznamy v obecnej kronike v Kopčanoch (okres Skalica) svedčia o tom, že miestny pán učiteľ a zároveň organista v kostole začínal s pečením oblátok už v novembri. Pred Vianocami si vybral najlepších žiakov a poveril ich roznášaním balíčkov po domoch.

K sladkým oblátkam pridával aj oblátky so zapečenou petržlenovou vňaťou, ktoré gazdovia dávali dobytku, aby si udržal zdravie. Obyvatelia Kopčian za oblátky poslali pánovi učiteľovi – organistovi slaninku, vajíčka, mäso alebo peniaze. Nebralo sa to ako odmena za oblátky, ale ako súčasť platu za hranie na organe.

Oblátky, predstavujúce nekvasený chlieb, sa na Záhorí jedli vždy na začiatok Štedrej večere s medom a cesnakom. Cesnak mal chrániť človeka pred zlými silami, med mu mal dodať dobrotu.

(TASR)