Východné Slovensko má tiež svoje „Plitvické jazero“
Zatopený Beňatinský kameňolom nachádzajúci sa len pár kilometrov od ukrajinských hraníc v katastri obce Beňatina v okrese Sobrance nazývajú mnohí, ktorí ho navštívili, „slovenské Plitvické jazero“. Prirovnanie k chorvátskej turistickej atrakcii si vyslúžil vďaka svojej tyrkysovej vode.
Iní ho zas, podľa slov starostu obce Štefana Minčáka, po osobnej návšteve nazvú Beňatinská veľryba. Ako sa Minčák vyjadril, sfarbenie je spôsobené rôznofarebnosťou vápenca v lome, neprítomnosťou bahna v ňom a tiež tým, že do lomu voda neustále priteká a odteká.
Kúpanie nie je oficiálne povolené
„Keby tam bola stojaca voda, tým pádom, že sú tam ryby, by sa to všetko zariasilo,“ doplnil s tým, že na sfarbenie vody majú vplyv aj návštevníci. Tyrkysu mnohí neodolajú a aj napriek tomu, že kúpanie v jazere oficiálne povolené nie je, robia tak na vlastné riziko. Podľa Minčákových ďalších slov vzniklo Beňatinské jazero pomerne nedávno, v 90. rokoch 20. storočia.
„Je to bývalý kameňolom, v ktorom sa neustále 24 hodín čerpala voda čerpadlami. Len čo lom zanikol a prestala sa voda čerpať, voda stúpla a vzniklo toto jazierko,“ vysvetlil s tým, že medzi tými, ktorí ho navštívili, sa rozšírilo i pomenovanie lomu Beňatinská veľryba.
„Na skale z jednej strany vznikol taký útvar ako chvost veľryby alebo nedokončená ryba. Boli tam archeológovia, ktorí chceli odkryť celú skalu, ale nepodarilo sa im to. Nikdy sa nezistilo, čo to vlastne je,“ ozrejmil. Donedávna bolo možné na okolitých skalách nájsť i rôzne ulity či skameneliny. Pre veľký záujem návštevníkov je v súčasnosti ďalšia snaha podľa Minčáka zbytočná.
„Beňatinský lom je unikátnou turistickou atraktivitou v našom kraji. Priťahuje každý rok viac a viac návštevníkov, pričom svoj podiel na tom majú jednak danosti tejto prírodnej zaujímavosti, ale aj množstvo dôležitej rozvojovej práce, ktorá sa tam za ostatné roky urobila,“ opísala vnímanie Beňatinského jazera Krajskou organizáciou cestovného ruchu Košice región turizmus jej riaditeľka Lenka Vargová Jurková.
[ad][/ad]Dlhý prelet nad jazerom
Organizácia tam spolu s krajom a obcou vybudovala prehliadkový chodník s bezpečnostnými prvkami, základnú infraštruktúru i fotopoint. „Najbližšou výzvou bude zokruhovanie prehliadkového chodníka tak, aby mohol návštevník absolvovať kompletnú prechádzku okolo celého jazierka,“ doplnila s tým, že plány na realizáciu ‘ziplinu’, vďaka ktorému bude možné absolvovať 125 metrov „dlhý prelet“ ponad jazero zmarila pandémia nového koronavírusu.
Tak Vargová Jurková, ako i Minčák však veria, že projekt sa podarí zrealizovať počas budúceho roka. Aj napriek chýbajúcej atrakcii navštevuje Beňatinskú veľrybu množstvo turistov. „Keď je leto, teplo a pekne, denne je tam aj 100 áut plus ďalší turisti a cyklisti. Ľudia tam už aj stanujú, videl som tam už i karavany,“ popísal sezónnu realitu Minčák.
Starostove slová o tom, že ľudia, ktorí Beňatinský lom pomenúvajú Beňatinský travertín, robia chybu, potvrdil aj Ján Vataha zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. „Beňatinský travertín je prírodná pamiatka. Je to najvýchodnejšia tvorba travertínu na Slovensku, ešte stále aktívna,“ vysvetlil s tým, že je od lomu vzdialený približne kilometer a podlieha štvrtému stupňu ochrany.
(TASR)
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.
Tento tradičný recept na pečeného králika s cesnakovou omáčkou, špenátom a pečenými zemiakmi kombinuje jemné, šťavnaté mäso so sviežimi prílohami a výraznou cesnakovou chuťou. Ide o klasické slovenské jedlo, ktoré je skvelou voľbou na slávnostný obed alebo rodinné stretnutie.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.